1. adventná nedeľa rok A – slovo k prvému čítaniu (Iz 2,1-5)

Videnie Izaiáša, syna Amosovho, o Judei a Jeruzaleme. Stane sa v ostatných dňoch: Vrch s Pánovým domom bude stáť pevne na temene hôr a bude vyčnievať nad pahorky. Budú k nemu prúdiť všetky národy, prídu k nemu mnohé kmene a povedia: „Poďme, vystúpme na Pánov vrch, do domu Jakubovho Boha! Nech nás poučí o svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.“ Lebo zo Siona vzíde zákon a z Jeruzalema Pánovo slovo. On bude súdiť národy a naprávať početné kmene, takže ony si zo svojich mečov ukujú radlice a zo svojich kopijí kosáky. Národ proti národu nezodvihne meč a nebudú sa priúčať boju. Hor‘ sa, dom Jakubov, kráčajme vo svetle Pánovom!
(Iz 2, 1-5)

Naše čítanie na prvú adventnú nedeľu sa v lekcionári začína slovom „videnie“. Hebrejčina tu však má výraz „hadabar“ znamenajúci slovo, záležitosť, vec, reč. Videnie v zmysle vízie (hebr. hazon) sa objavuje na začiatku prvej kapitoly spisu v nadpise celej knihy. My si chceme všimnúť viac obsah, posolstvo, ktoré je dané nám , než spôsob odovzdania, ktorá sa týka Izaiáša. Treba podotknúť, že toto proroctvo nájdeme aj v Mich 4,1-3.

V prvej kapitole Izaiáša sa predstavuje hlboká kríza (náboženská a politická), v ktorej sa nachádza celé Južné kráľovstvo (Júdsko) vrátane Jeruzalema. Dôvodom úpadku je, že opustili Pána (1,4). Nejde tu však iba o konštatovanie, ale súčasne zaznieva výzva k pokániu. Druhá kapitola prenáša čitateľa do iného sveta. Pozeráme sa na vrch s Pánovým domom, ktorý bude stáť pevne na temene hôr, bude vyčnievať nad pahorky, budú k nemu prúdiť všetky národy (2,2). To všetko má prísť v „ostatných dňoch“. Môžeme si všimnúť, že Boh tu nie je nedosiahnuteľný, vzdialený, ale prebýva zvláštnym spôsobom medzi ľuďmi. K čomu vedie tento „teocentrizmus“?

K Pánovmu domu prichádzajú všetky národy. Jeruzalem bol často cieľom vojsk, ktoré si ho chceli podmaniť. Tento krát je to iné. Z textu nevieme presne určiť dôvody ich putovania, ale vidíme ovocie. Pohanské národy sa dostávajú k slovu a deklarujú rozhodnutie „kráčať po Pánových chodníkoch“. Zo svojich zbraní si urobia pracovné náčinie. Nebudú investovať do zbrojenia, naopak dôjde k odzbrojeniu. Nástroje zabíjania budú slúžiť na obrábanie a kultiváciu. Keď toho budú schopní pohania, o čo viac by mal Boží vyvolený ľud kráčať v jeho svetle.

Pohania, ktorí prišli k Pánovi, sme aj my. On nás poučuje o svojich cestách. Ale aj nám dnes hrozí, že ho opustíme, preto si výzvu kráčať vo svetle Pánovom musíme stále pripomínať. V Advente sa celá Cirkev pripravuje na príchod (lat. adventum) pravého svetla, ktoré osvecuje každého človeka (Jn 1,9). Nech nám Pán dopraje milosť stále kráčať v tomto svetle.

© Jozef Kohut, 4.12.2013
(foto: Anna Macková)