Hľa, blížia sa dni, – hovorí Pán –, keď splním prísľub spásy, ktorý som dal Izraelovmu a Júdovmu domu. V tých dňoch a v tom čase vyklíči z Dávida spravodlivý výhonok, ktorý bude konať právo a spravodlivosť na zemi. V tých dňoch Júda dosiahne spásu a Jeruzalem istotu a budú ho volať: Pán – naša spravodlivosť.
(Jer 33,14-16)
Na prvú adventnú nedeľu v roku C máme starozákonné čítanie z knihy proroka Jeremiáša. Účinkoval v pohnutých časoch, keď v boji zomiera júdsky kráľ Joziáš, ktorý sa zasadzoval za náboženskú, kultúrnu a sociálnu obnovu. Po ňom sa na tróne rýchlo striedali viacerí králi. Došlo k náboženskému úpadku, a tiež k dobytiu Jeruzalema a zničeniu chrámu Babylončanmi, napriek spoliehaniu sa na to, že Boh si bude svoje mesto chrániť. Jeremiáš kritizoval tieto falošné nádeje, preto si získal mnoho nepriateľov. Úryvok je súčasťou výrokov o obnove Júdu a Izraela (Jer 30-35). Tieto tzv. „orákulá o spáse“ sú na rozdiel od zvyšku knihy plné optimizmu.
Druhá a tretia veta čítania je v podstate totožná s Jer 23,5-6, kde sa skrze obraz vzbudenia spravodlivého výhonku z Dávida navodzuje mesiášske očakávanie (podobne aj Iz 11,1; Zach 3,8) a vykresľuje obnova dávidovskej monarchie. Otázka je, kto má byť tým spravodlivým výhonkom.
Z pohľadu Jer 23,5-6 by sa malo jednať o vtedajšiu politickú situáciu a očakávanie budúceho panovníka z Dávidovho rodu. Jeho meno má byť „Pán je naša spravodlivosť“. Zdá sa, že je to narážka na meno kráľa Sedekiáša (z hebr. Pán – moja spravodlivosť), ktorý však nechcel počúvať prorokove slová, podporoval rebéliu proti Babylonu a tým spôsobil zničenie Jeruzalema a chrámu. Bol „Sedekiášom“ iba podľa mena. Preto v Jer 23,6 Boh sľubuje vzbudenie „spravodlivého výhonku“. Ten už nebude dosadený Babylončanmi, a paradoxne, búriaci sa proti nim, ale spravodlivý, múdro panujúci, ktorý prinesie právo a spravodlivosť a bude ustanovený Bohom. Bude „Sedekiášom“ naozaj, nie len menom.
V našom úryvku je oproti Jer 23 na začiatok pridaný výrok Pána. V priamej reči sa hovorí, že dni, keď Pán splní prísľub spásy (hebr. dobré slovo) daný Izraelovmu a Júdovmu domu v Jer 23,5-6 sa blížia. Subjektom konania je Boh, on chce splniť, čo sľúbil. Oproti Jer 23 sa namiesto Júdu a Izraela uvádza Júda a Jeruzalem. To aj indikuje najväčšiu zmenu spočívajúcu v tom, že „Pán naša spravodlivosť“ sa tu nevzťahuje na spravodlivý výhonok, ale na Jeruzalem (v hebr. je to viac zrejmé). Dôraz sa okrem postavy mesiáša dáva aj na mesto Jeruzalem, ktorému je zoči-voči zničeniu ohlásená istota.
V starozákonnom kontexte toto proroctvo nebolo splnené. Vo viere Cirkvi ho čítame s ohľadom na Ježiša Krista (Mesiáša), ktorý prišiel naplniť Zákon a Prorokov. V ňom nájde aj Jeruzalem istotu a spravodlivosť.
© Jozef Kohut, 27.11.2012
