1 Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu. 5 Týchto Dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte. 6 Choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela! 7 Choďte a hlásajte: »Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.« 8 Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte. (Mt 10,1.5-8)
Prvý november je v byzantskej tradícii sviatkom dvoch nezištníkov Kozmu a Damiána. Boli lekári, ktorí pomáhali „nekomerčne“. Slovami Biblie „zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte“ – zadarmo ste dostali talenty, využívajte ich v prospech ostatných. Ak sa nesústredíte najprv na zisk, ale na pomoc, tak potom sa dostaví aj zisk. Znova slovami Biblie „hľadajte najprv nebeské kráľovstvo, ostatné vám bude pridané“, lebo „váš Otec vie, že toto všetko potrebujete“ (porov. Lk 12, 22-31)
Takto by sme mohli charakterizovať Ježišove slová prerozprávané do modernej reči. Na Západe sa slávi sviatok Všetkých svätých. U nás títo dvaja svätci odhaľujú niečo z podstaty svätosti. Kozma a Damián zúročili svoje vzdelanie, talenty a šikovnosť na pomoc núdznym. Apoštol Pavol v liste Galaťanom píše „neste si navzájom bremená“ (Gal 6,2). A oni ich niesli. Vedome alebo nevedome v ich šľapajach kráčajú napr. Lekári bez hraníc, aktivity prof. Krčméryho a vysokej školy sv. Alžbety, Úsmev ako dar či rôzne iné organizácie – vyslovene kresťanské, ale aj tie bez tejto špecifikácie.
K svätosti však patrí – okrem nezištnej sociálnej a zdravotníckej pomoci – aj samotný základný princíp. Pomáhať. Mark Twain raz povedal „stráňte sa ľudí, ktorí sa snažia ubiť vaše ambície. Malí ľudia to väčšinou robia, ale skutočne veľkí ľudia vás podporia, aby ste cítili, že aj vy sa môžete stať veľkými“. Toľko známy autor. Božie slovo znova hovorí „neste si navzájom bremená“. Človek sám totiž môže niesť svoje bremeno iba do istej vzdialenosti. A ďalej už nie. Avšak základný princíp je pomôcť, aby človek dokázal niesť svoj život, svoje talenty tak ďaleko, aby v jednej chvíli mohol pomáhať iným.
John Kennedy Toole ešte vo svojej mladosti sa pokúšal napísať novelu. Pracoval v New Orleans. Keď bol s prácou hotový, ponúkol ju niekoľkým vydavateľom. Rad za radom ho všetci odmietli. Po sérii odmietnutí a ponížení, upadol do takej depresie, že si siahol na život. Po niekoľkých mesiacoch po pohrebe jeho matka našla rukopis. Vzala ho profesorovi na Louisiana State University. Profesor bol ohromený spisovateľským géniom a odporúčal dielo významnému vydavateľovi. Takto sa Johnove dielo A Confederacy of Dunces (Konfederácia hlupákov) stalo svetoznámym, vyhralo Pulitzerovu cenu a bolo označené za jedno z najvýznamnejších diel 20. storočia. Keby bol mal John pri sebe ľudí, ktorí by spolu s ním niesli ťarchu odmietnutia, povzbudzovali by ho, bol by prekonal ťažkosti a bol by si užil slávu vlastného snaženia.
Svätosť a veľkosť sa prejavuje – a možno práve začína – v tom, že dokážeme nezištne niesť bremená iných. Zadarmo sme dostali talenty, zadarmo ich zúročme. Kozma a Damián sú príkladom.
Vyhýbajme sa teda ľuďom, ktorí len vysajú energiu, čas, nápady a považujú iných za spotrebný tovar. Viac času by sme mali tráviť s osobami, ktoré povzbudzujú, posúvajú dopredu, dokážu byť v pravde kritickí voči nám, robia nás bystrejšími, lepšími….
A nakoniec tam, kde sme, tam sa pokúsme byť tými, čo iných dvíhajú, povzbudzujú, ďakujú, rozvíjajú talenty….. Bude to najkrajší spôsob spomienky na všetkých svätých.
Sťa na strieborných misách zlaté jablká sú slová povedané v pravý čas. (Príslovia 25,11)
Róbert Jáger, 2015
