Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti a diabol ho pokúšal. V tých dňoch nič nejedol. A keď sa skončili, vyhladol. Tu mu diabol povedal: „Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom.“ Ježiš mu odvetil: „Napísané je: ‚Nielen z chleba žije človek.‘“ Potom ho diabol vyzdvihol, v jedinom okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá sveta a vravel mu: „Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju, komu chcem. Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja.“ Ježiš mu povedal: „Je napísané: ‚Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.‘“ Potom ho zaviedol do Jeruzalema, postavil ho na vrchol chrámu a povedal mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa stadeto dolu, veď je napísané: ‚Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa chránili,‘ a ‚vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.‘“ Ježiš mu odvetil: „Je povedané: ‚Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.‘“ Keď diabol skončil všetko pokúšanie, na čas od neho odišiel.
(Lk 4,1-13)
Pokúšanie Ježiša na púšti v Lukášovom evanjeliu, aj keď sa podobá na Matúšovo podanie, predsa len má svoje typické črty, ktoré vyplývajú z Lukášovho uhla pohľadu na udalosť Ježiša Krista. Na rozdiel od Matúša je tu zdôraznené, že Ježiš bol naplnený Duchom Svätým. Naplnenie Duchom Svätým je typickou črtou pre zorný uhol evanjelistu Lukáša. Toto „kritérium“ si osvojil pravdepodobne vďaka skúsenosti s apoštolom Pavlom, ktorého sprevádzal na jeho misijných cestách a videl, počul i zažil, aké účinné a pre život kresťana nevyhnutné je pôsobenie Božieho Ducha. V úvode Lukášovho evanjelia sú Duchom Svätým naplnení všetci hlavní aktéri udalostí spojených s Ježišovým narodením: Mária, Alžbeta, Zachariáš, Simeon. A všetci prorokujú, hovoria to, čo im dáva hovoriť Duch. Ježiš je pri krste potvrdený ako Otcov Syn, ktorý je naplnený Duchom Svätým a pokúšanie na púšti je skúškou práve tohto naplnenia.
Ježiš je pokúšaný, aby hovoril, aby sa poklonil, i aby sa predviedol nie ako ten, ktorý je vedený Duchom Svätým, ale diablom. Všetky jeho odpovede sú však dôkazom že je plný Ducha Svätého. Hovorí, že sa živí nielen chlebom. Odmieta pokloniť sa diablovi a naopak odcituje mu Zákon, že i on (diabol) sa ma klaňať Bohu a len jemu slúžiť. A nakoniec ho zaklincuje citátom: „Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha!“, ktorý výslovne popiera pokúšanie – podstatu diablovho pôsobenia – a vedie k tomu, že diabol od neho odchádza.
Na začiatku svojej druhej knihy – Skutkov apoštolov – sa opäť naplnenie Duchom Svätým spomína ako kľúčová udalosť zrodu cirkvi (Turíce). Všetky udalosti, ktoré sa ďalej v tejto knihe opisujú (skutky apoštolov Petra a Jána, Barnabáša, Pavla a jeho spolupracovníkov) sú vedením prvotnej cirkvi na púšť, kde je skúšané práve toto naplnenie a vedenie Duchom Svätým. Ježišovo pokúšanie na púšti je tak modelom, ako vyhrať zápas s pokušiteľom ponúkajúcim rôzne lacné riešenia, ktoré však majú jedného spoločného menovateľa – odmietnutie vedenia a moci Ducha Svätého a jeho nahradenie niečím iným.
© Štefan Novotný 15.2.2013
1. pôstna nedeľa C – slovo k evanjeliu Lk 4,1-13
