Na druhý deň sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: „Poď za mnou!“ Filip bol z Betsaidy, z Ondrejovho a Petrovho mesta. Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“ Natanael mu vravel: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš!“
Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.“ Natanael sa ho opýtal: „Odkiaľ ma poznáš?“ Ježiš mu vravel: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.“ Natanael mu povedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“ Ježiš mu odvetil: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.“ Potom mu povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“ (Jn 1,43-51)
Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.“ Natanael sa ho opýtal: „Odkiaľ ma poznáš?“ Ježiš mu vravel: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.“
Ježiš pozná človeka. Pozná ho prv, než sa k nemu človek priblíži. Pavol v liste Hebrejom píše: Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. (Hebrejom 4,15). Ježiš teda veľmi dobre pozná, čo prežívaš, prežívam, lebo sám chodil v našich „mokasínach“ – hovorievajú Indiáni. (Nesúď nikoho, kým si sedem dní nechodil v jeho mokasínach).
Ježiš pozná tvoje rodinné problémy. Veď sám žil v rodine a jedného dňa po neho prišli jeho vlastní, lebo hovorili o ňom, že je mimo zmyslov (Mk 3:21). Ježiš pozná aké to je, keď starosti dňa dopadajú na teba ako nikdy nekončiace krupobitie. Alebo stav, kedy sa ti zdá, že balvan života ťa už už udusí a nieto východiska. Ježiš povedal svojim učeníkom, ktorí sa vrátili z prvej misijne cesty, aby sa utiahli na tiché miesto na odpočinok, lebo „prichádzalo tak veľa ľudí, že nemali času ani jesť“ (Mk 6,31). Ježiš pozná nielen tlak z pracovných povinností, ale sám musel organizovať, vychovávať a naprávať svojich tak trochu ťažkopádnych a nechápavých učeníkov. Prijal dokonca aj daňováka – mýtnika – ktorým všetci pohŕdali, lebo klamal a okrádal. Mal medzi svojimi aj finančného podvodníka – Judáša. Dvojicu výbušných mladíkov – Jakuba a Jána. Nazval ich boanerges – synovia hromu. Ďalší bol bojovníkom nacionalistickej skupiny zelótov – Šimon. Manažovať takú bandu, to musela byť poriadna fuška! Ježiš pozná aké to je, keď ťa odmietnu a nechápu. V jeho vlastnom rodisku ním pohŕdali, odmietli, ba dokonca ho chceli zabiť (Lk 4, 16-30). Koniec koncov aj dnešné evanjelium svedčí o pohŕdaní: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ (Jn 1, 46). Ježišov rodokmeň tiež nie je nič extra: prostitútka Rachab, Jakub klamár a podvodník, cudzoložník Dávid, nežidovka – pohanka Rút… (Mt 1,1-16). Takže Ježiš naozaj pozná čo je to ľudský osud, radosti i starosti, odmietnutie a nepochopenie. Ježiš dokonale pozná každého z nás. Veď sám bol vo všetkom skúšaný, okrem hriechu (Hebr 4,15). Nie je to osoba, ktorá by nedokázala súcítiť s tebou. Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase! (Hebr 4,16)
Počúvajúc toto evanjelium prichádza na um aj iné, ďalšie poznanie. A to poznanie seba samého. Poznáš sa? Boh ťa pozná. A ty? Ty sa poznáš? Poznám sa? Viem, čo v skutočnosti vo mne je? Naozaj viem, čoho všetkého som schopný??? Z tohto pohľadu je pôst obdobím, kedy by som mal spoznať ja sám seba. Pôst je totiž presne na toto. Sebapoznanie. Mojžiš vysvetľuje štyridsať ročné putovanie púšťou takto: 2 A rozpamätúvaj sa na celú cestu, po ktorej ťa Pán, tvoj Boh, vodil štyridsať rokov na púšti, aby ťa pokoril, vyskúšal a zvedel, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať jeho príkazy, alebo nie. 3 Pokoril ťa a dal ti hladovať; potom ťa kŕmil mannou, ktorú si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, aby ti ukázal, že človek nežije len z chleba, ale že človek môže byť živý zo všetkého, čo vychádza z Božích úst. 4 Odev sa na tebe nezodral a noha ti neopuchla – a je to štyridsať rokov. 5 Teda uvažuj vo svojom srdci, že ako človek vychováva svojho syna, tak Pán, tvoj Boh, vychovával teba. (Dt 8, 2-5)Ježiš bol pokúšaný, aby sa ukázalo, čo v ňom ako človeku je (Mt 4, 1-11):
Si hladný? – premeň kamene na chlieb!
Dôveruješ Bohu? – zhoď sa dole, veď anjeli dajú na teba pozor!
Chceš moc? – pokloň sa mi a všetko bude tvoje!Telo a telesné uspokojenie; dovoliť si robiť, čo chcem – nebyť v ničom obmedzený; vlastniť a vládnuť. Toto sú testy, v ktorých Ježiš ukázal svoje srdce: nie, on bude dôverovať iba Bohu Izraela. Poznáš sa? Ty by si ako reagoval? Skús a uvidíš. Dodržíš zrieknutie sa jedla a budeš sa viac živiť slovom Božím? Prijímaš, že si len človek a nemôžeš všetko??? A čo moc, možnosť vládnuť, ovplyvňovať? Skúmaj svoje srdce ako reaguje na tieto veci. Ako reaguješ, keď veci nejdú tak ako chceš ty? Tu je cesta k sebapoznaniu.
Netreba sa báť, lebo Ježiš ťa pozná a on nezotrel Natanaela. Práve naopak. Prijal ho za svojho blízkeho spolupracovníka, priateľa, apoštola. Aj teba aj mňa prijíma. Avšak pod podmienkou, že k nemu prídem ako Natanael. Pod podmienkou, že ho oslovím v úprimnosti srdca a ukážem, pomenujem, aký naozaj som. Ak mu úprimne ukážem sebahodnotenie.
© róbert jáger 2013
