(Keď Adam jedol zo stromu,) 9 zavolal ho Pán, Boh, a povedal mu: „Kde si?“ 10 On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, naľakal som sa, pretože som nahý, a skryl som sa.“ 11 Opýtal sa ho: „Kto ťa upozornil, že si nahý, ak si nejedol zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?“ 12 Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal za spoločníčku, dala mi zo stromu a jedol som.“ 13 Pán, Boh, povedal žene: „Čo si to urobila?“ Žena odpovedala: „Had ma naviedol a jedla som.“ 14 Tu povedal Pán, Boh, hadovi: „Pretože si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkými krotkými a divými zvieratami. Po bruchu sa budeš plaziť a prach hltať po všetky dni svojho života. 15 Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“
Gn 3,9–15
Po hriechu sa Boh ozýva ako prvý. Nečaká, že by človek sám od seba dokázal prelomiť ťaživé ticho, ktoré nastalo. Svätopisec necháva Adama po otázke „Kde si?“ zopakovať, čo už čitateľ dobre vie; že sa muž aj žena skryli pred Bohom (v. 8). Zároveň priamo z Adamových úst zaznieva vysvetlenie, prečo to urobili (v. 10). K hre na schovávačku viedla Adama a jeho ženu pachuť hriechu neposlušnosti. Obidvaja si uvedomovali, že to, ako sa zachovali, nie je v poriadku. Cítia strach a hanbu, ale jediné, na čo sa okrem skrývania zmôžu, sú výhovorky (vv. 12.13). Vidíme, že priznať si a správne pomenovať chybu nie je vôbec jednoduché. Výzvou je tiež prijať zodpovednosť za svoje konanie.
Dobrá správa uprostred drámy zla, ktorú podáva dnešný úryvok z Knihy Genezis, je, že vzťah medzi Bohom a človekom sa hriechom úplne nezničil. Prekročenie príkazu síce viedlo k vyhýbaniu sa a odcudzeniu zo strany človeka (Blenkinsopp, 76), ale schopnosť počuť Boží hlas zostala zachovaná. Boh otvára komunikačný kanál a prihovára sa Adamovi. Netvári sa pri tom, akoby sa nič nestalo. Vážnosť situácie potvrdzujú prísne slová adresované postupne hadovi (vv. 14–15), žene (v. 16) a mužovi (vv. 17–19). Už tu sa však začína dlhá a napínavá cesta k pravde a k obnoveniu narušeného vzťahu dôvery medzi človekom a jeho Stvoriteľom, ktorá vedie k Ježišovi Kristovi a cez neho až k nám.
Otázka „Kde si?“ je ukazovateľom nášho vzťahu k Bohu. Boží hlas jemne a vytrvalo rezonuje v ľudskom vnútri. Kde sa nachádzam? Utekám pred Bohom, alebo ho hľadám? Aj pokušiteľ sa pýta a dáva rady. Tie však treba – na rozdiel od Božích – rázne odmietnuť, tak ako to urobil Ježiš, keď bol pokúšaný na púšti (Heller, 239). Umenie je správne rozlíšiť, kto sa pýta. Otázka ľstivého hada a následná komunikácia spochybňovala a prekrúcala realitu (v. 1n). Boh v nás vždy vzbudzuje nádej. Učí nás identifikovať a prekonávať zlo a rozhodovať sa pre ozajstné dobro. Pestujme v sebe schopnosť načúvať Božiemu hlasu. Formujme si správne svedomie a radi čerpajme zo Svätého písma.
Prajem všetkým pokojnú nedeľu.
V našom archíve si môžete prečítať zamyslenie k dnešnej nedeli spred troch rokov a tiež komentár k rovnakému úryvku z Knihy Genezis, ktorý sa v liturgii číta na Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie.
Foto: Tamara Bujdošová
Hudba: Simon Khorolskiy – Zmiluj sa nado mnou, Bože
Literatúra:
BLENKINSOPP, J., Creation, Un-Creation, Re-Creation: A Discursive Commentary on Genesis 1–11 (London; New York 2011).
HELLER, J., Stezka ve skalách (Praha 2006).
