V nedeľnom evanjeliu sa stretávame s opisom uzdravenia, respektíve už vzkriesenia mládenca. Tento úryvok mi stále, keď ho počúvam v rámci evanjelia, dokazuje to, že Bohu nie je nič nemožné. Aj v takejto situácií ako je navrátenie človeka – jeho duše naspať do sveta živých. Bohu nič nie je nemožné – to je signál aj pre nás, aby sme vytrvali v modlitbách za niekoho alebo niečo. Práve pojmom vytrvalosť sa budem v dnešnej úvahe zaoberať.
Vytrvalosť spolu so samostatnosťou, cieľavedomosťou a rozhodnosťou patrí k tzv. individuálnym vlastnostiam vôle. Práve týmito charakteristikami vôle sa ľudia navzájom od seba líšia.
Samostatnosť sa týka hlavne rozhodovania a vymedzovania si cieľov a voľby prostriedkov na ich dosiahnutie. Byť samostatný znamená vypočuť si mienku iných, ktorá môže obsahovať dôležité informácie, ale v konečnom dôsledku by sa mal takýto človek rozhodovať sám podľa svojich informácií a názorov. Cieľavedomosť v správaní znamená, že človek určitú činnosť vykonáva vzhľadom na blízke a perspektívne ciele, ktoré v každom momente svojím správaním sleduje. Rozhodnosť je vlastnosť človeka správne sa rozhodnúť najmä v rozhodujúcich okamihoch, ťažkých životných podmienkach. Rozhodnutie overuje prax a čas. A nakoniec vytrvalosť, ktorá je charakterizovaná ako vlastnosť zabezpečujúca dovedenie prijatého rozhodnutia do cieľa. Táto vlastnosť sa prejaví najmä vtedy, ak sa človek stretáva s prekážkami. Vytrvalý človek vie prekážky prekonať.
Dnešné evanjelium mne osobne dáva povzbudivý impulz byť vytrvalý. Byť vytrvalý v modlitbe, ak o niečo prosím. Nečakať na to hneď, ale vytrvať. Aj sv. Monika vytrvala vo svojej modlitbe za svojho syna Augustína, ktorý sa neskôr obrátil. Bohu nič nie je nemožné. Preto buďme vytrvalí vo svojich prosbách a modlitbách a ak sú naše prosby v súlade s Božou vôľou, tak sa výsledok dostaví. Nečakajme ho ale okamžite. Takto to nefunguje.
Mgr. Peter Chomjak
10. nedeľa rok C – pohľad psychológa
