Žijeme v rýchlej dobe. Prívlastok „rýchla“ vyplýva aj z toho, že sme sa naučili používať technológie, ktoré nás spájajú. Dnes nie je problém odoslať odkaz na druhý koniec sveta a v priebehu pár sekúnd je náš odkaz doručený. Ak chceme konkrétnu informáciu oznámiť viacerým ľuďom, nie je to pre nás žiaden problém. V priebehu pár sekúnd vieme oznámiť naraz konkrétnu správu skupine ľudí, či celému svetu. Ale na jedno v tomto rýchlom kolobehu života zabúdame. Zabúdame na ľudskosť! Sledujeme tabuľky výkonnosti, sledujeme výplatné pásky, sledujeme štatistiku zamestnanosti, sledujeme výšku platu a podobne, ale zabúdame sledovať aj iné informácie. Koľkorát sme sa opýtali nášho zamestnávateľa ako sa má a ako sa mu darí? Koľkokrát sme sa za neho a jeho zdravie pomodlili? Koľkokrát sme sa opýtali svojich kolegov, aké majú záujmy a ako sa cítia? Koľkokrát sme sa opýtali svojich zamestnancov, či nepotrebujú s niečím konkrétnym pomôcť? Koľkokrát sme sa potešili so svojim príbuznými? Koľkokrát sme plakali s plačúcimi? Ľudskosť, obyčajné slovo, ktoré nemôžu zachytiť štatistiky. Je to slovo, ktoré rešpektuje každú osobnosť. Je to slovo, ktoré zachováva diskrétnosť a lásku k človeku neodnímajúc jeho dôstojnosť. Nepozerajme sa na svet iba cez čísla a štatistiku. Nezaujímajme sa iba o najnovšie pikošky, ktoré nemusia vyjadrovať skutočnosť. Skúsme byť viac ľudskejšími ľuďmi. A to práve preto, lebo Ježiš nás svojím konaním tomu učí. Mohol prejsť okolo pohrebného sprievodu len tak. Alebo kývnuť hlavou na znak úcty a ísť ďalej. Ale on sa snažil pomôcť a urobiť, čo mohol. A tak vdove vrátil nielen syna, ale aj budúcnosť. Ľudskosť znamená pomôcť urobiť pre iného v danú chvíľu to, čo môžem.
© Jaroslava Kmecová, 06. 06. 2016
