Človek prechádza neustále vývojom. Na to aby pochopil situáciu dnes, musí sa obzrieť za seba, konkrétne do 19. storočia. V dnešnom evanjeliu sa takto obzerá aj hriešnica, ktorá je konfrontovaná s Kristom a jeho učením. „Výsledkom týchto zmien v politickej oblasti bolo nové poňatie spoločnosti a štátu a tým aj nové poňatie autority. Tradičná spoločnosť sa rozkladala a začala sa formovať nová, plná nádeje na nové slobody, lenže aj plná nebezpečenstva nových foriem nespravodlivosti a otroctva. V hospodárskej oblasti, kde sa sústreďovali vynálezy a využívala veda, postupne sa dospelo k novým formám výroby spotrebných článkov. Objavil sa nový druh vlastníctva čiže kapitál a nový druh práce, práce za mzdu, poznačenej nemilosrdným tempom výroby bez ohľadu na pohlavie, vek a na položenie rodín, ale zo ziskuchtivých dôvodov jednoznačne zameranej na produktivitu. Práca sa tak stávala tovarom, ktorý sa dal na trhu kúpiť a predať a ktorého cenu reguloval zákon dopytu a ponuky bez zreteľa na životné minimum nevyhnutné na vydržiavanie osoby a jej rodiny. Navyše robotník nemal žiadnu istotu, či sa mu podarí „svoj vlastný tovar“ predať, lebo mu stále hrozila nezamestnanosť, čo pri nejestvujúcom sociálnom zabezpečení znamenalo to isté, ako zahynúť hladom. Dôsledkom tejto zmeny bolo „rozdelenie spoločnosti na dve triedy, ktoré jednu od druhej delila hlboká priepasť. Táto situácia sa spájala s výraznou politickou zmenou. So zreteľom na konflikt, ktorý staval človeka proti človeku ako „vlkov“ a vrhal jedných do nebezpečenstva, že nebudú mať čo jesť, a druhých do oplývania bohatstvom.“ (Ján Pavol II. Centensimus Annus) Dnes sa stretávame s veľkými problémami, ktoré trápia mnoho krajín. Jedným z najväčších problémov je nezamestnanosť. Tento problém sa netýka iba istej skupiny ľudí, ale týka sa rôznych ľudí bez ohľadu na vzdelanie, postavenie a prax. Nezamestnanosť je veľkým problémom pre naše rodiny. „Nezvratný pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve, priemysle a teraz aj v službách viedol politiky vyspelých krajín k zvyšovaniu zamestnanosti (ale aj príjmov) v štátnom sektore. Počet štátnych zamestnancov vzrástol, rovnako ako množstvo ľudí poberajúcich sociálne dávky a podpory, vrátane nezamestnaných. Nezamestnaní sa po dobu poberania dávok stávajú štátnymi zamestnancami (s nulovou produkciou). Nárast štátnej zamestnanosti nie je dlhodobo udržateľná, pretože je závislá na daňových príjmoch tvorených v troch produktívnych sektoroch. Vyspelé ekonomiky už po niekoľkých dekádach narazili na limity rastu štátneho sektora. Politici sa rozhodli štátnu zamestnanosť a sociálnu závislosť udržiavať pomocou zadlžovania a tlače nových peňazí. Zamestnanci štátneho sektora (vrátane nezamestnaných a závislých) sa stali rastúcim zdrojom volebných hlasov. Nastala fáza „veľkého zadlžovania, ktorá je založená na aliancii politického, štátneho a bankového sektoru – všetky sú závislé na peniazoch „druhých ľudí“. Miera štátneho zadlžovania prerástla udržateľné medze a teraz akceleruje, s veľkou pravdepodobnosťou smerom k suverénnemu bankrotu. Zvyšovaniu daňových príjmov sa nedarí, pretože to vedie k ďalšiemu útlmu rastu zamestnanosti a zároveň k zvýšenej potrebe si požičiavať, a tak privádzať do dlhovej závislosti nielen jednotlivcov a podniky, ale aj celé štáty.“ (Zelený, M. – Košturiak, J. To vám byl divný svět… Úvahy o proměnách světa kolem nás) Dnes nie je problém naletieť na pôžičky, úvery a podobne. Ježiš nám dnes dáva do popredia odpustenie a vkladá novú nádej do nášho srdca. Nádej, ktorá sa priamo dotýka aj rozvoja našej spoločnosti. Kde začať? Pri výchove detí tak zo strany rodičov, ako aj pedagógov, zamestnávateľov, kňazov,… Pri výchove detí rodičia zabúdajú dbať na zodpovednosť, svedomitosť a pracovitosť. V dnešnej dobe už nie je v kurze práca v zmysle námahy. Zväčša rodičia vychádzajú deťom až tak v ústrety, že im všetko plnia, čo im vidia na očiach. Rodičia zakrývajú námahu, ktorú musia zvládnuť, aby dostali vytúženú odmenu v podobe platu. Deti už vidia iba byt, nábytok, notebook,… Takto bez námahy, zodpovednosti, svedomitosti a predovšetkým bez práce nie je možné zabezpečiť si bývanie, tovary a služby potrebné pre život. Osloboďme sa od strachu a aj v najťažších chvíľach spojených s týmito problémami hľadajme riešenia. Predsa napríklad v domácej záhradke si môžeme vypestovať kvalitnejšie potraviny a naša rodina takto zníži výdavky na nákup potravín dovážaných z ďalekých krajín. A to bude mať aj pozitívny ekologický dopad. Odovzdávajme mladým generáciám hodnoty ako sú pracovitosť, usilovnosť, zodpovednosť, precíznosť, spravodlivosť. Nevnášajme do našich rodín strach, ktorí prináša členom našich rodín depresie, neúctu, nelásku. Naučme sa prosiť o odpustenie a odpúšťať. Zároveň sa učme aj od chudobného človeka, ktorí žije z troch grošov, pričom jeden vracia svojim rodičom za ich starostlivosť, druhý požičiava svojim deťom a z tretieho žije.
© Jaroslava Kmecová, 12. 06. 2013
