„Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.“ V nedeľnom evanjeliu počúvame o hriešnici, ktorá svojimi slzami umyla Ježišovi nohy. Tento úryvok podľa mňa demonštruje akú kvalitu má mať vzťah medzi Bohom a nami.
Každý z nás už bol s niekým vo vzťahu a zo svojej skúsenosti vie, že každý vzťah potrebuje na to, aby bol úspešný energiu, ktorá daný vzťah udržiava „pri živote“. Potrebuje energiu z obidvoch strán. Asi každý z Vás mi dá za pravdu, že ak energiu do vzťahu vnáša iba jeden partner a ďalší sa už len, ako sa hovorí, „vezie“, kvalita je výrazne postihnutá. Prejavuje sa to vo výčitkách typu „ja robím toto a ty nerobíš nič“, v tzv. vyjasňovaní si prínosov pre vzťah, ktoré postupne prerastajú do konfrontácií a hádok oboch strán. Preto nepoviem nič nové ak budem tvrdiť, že kvalitný vzťah je výsledok práce dvoch ľudí. Spoločne ho budujú, spoločne riešia konflikty, každý z nich musí niekedy niečo obetovať na úkor druhého a pod. Jeden známy manželský poradca tvrdí: „Základom úspešného vzťahu je menej ústupkov a viac kompromisov.“ A ja mu dávam za pravdu. Ak bude jeden z partnerov stále ustupovať druhému, po čase sa začne cítiť vo vzťahu nekomfortne a možno aj menejcenne. Ale ak pristúpime niekedy ku kompromisu, ktorého základom je, že každá strana obetuje niečo zo svojich požiadaviek, dostávame sa do roviny rovnocennosti vo vzťahu.
Náš Boh vo vzťahu s nami k nám pristupuje každý deň ako prvý iniciátor. Už len napr. tým, že sa nám dá sa zobudiť a udržiava nás pri živote. Nehovoriac o množstve ďalších milostí a darov, ktoré nám každý deň. Teraz je na nás, aké kroky budeme podnikať my voči Nemu, pretože každý vzťah závisí od dvoch. Prosme nášho Priateľa, aby sme robili čo najlepšie a najkvalitnejšie kroky.
Mgr. Peter Chomjak
11. nedeľa rok C – pohľad psychológa
