Jeremiáš povedal: „Počul som potupy mnohých: Hrôza zo všetkých strán! ‚Udajte ho! A udáme ho.‘ Aj tí, čo žili so mnou v priateľstve, striehnu na môj pád: ‚Hádam sa dá oklamať, zmocníme sa ho a vypomstíme sa na ňom.‘ Ale Pán je so mnou sťa mocný bojovník; preto tí, čo ma prenasledujú, padnú a nič nezmôžu, budú zahanbení, lebo nič nedosiahnu: bude to hanba večná, nezabudnuteľná. Pane zástupov, čo skúšaš spravodlivého, ty skúmaš myseľ i srdce, nech vidím tvoju pomstu nad nimi, lebo tebe som zveril svoj spor. Spievajte Pánovi, oslavujte Pána, veď vyslobodil život úbohého z ruky zločincov.“
(Jer 20, 10-13)
Úryvok z Knihy proroka Jeremiáša pochádza z tzv. „Jeremiášových vyznaní“, ktoré sú veľmi osobným a bolestným vyjadrením toho, čo znamená byť Pánovým prorokom. Negatívne veci (potupy, hrôza, udavačstvo, zrada od priateľov, atď.), ktoré spomína naše čítanie, sú dôsledkom Jeremiášovho prorokovania. Pán mu ukazoval, že Babylončania sú hrozbou pre Izrael, ale nikto ho nechcel počúvať. Naopak, všetci sa spoliehali na to, že Boh nedopustí zničenie Jeruzalema a chrámu.
Problematický je spôsob, akým sa Izraeliti spoliehali na Boha. Mohli by sme ho nazvať opovážlivým. Mali plné ústa dôvery v Boha, ale ich život svedčil o opaku. Jeremiáš odhaľoval a kritizoval najväčší hriech ľudu, modloslužbu. Kvôli nej prichádzal trest v podobe nepriateľských Babylončanov. Ponúkaným riešením tejto situácie nemôžu byť falošné istoty, že Boh určite nedovolí zničiť mesto a chrám, ani neskoršie spoliehanie sa na pomoc Egypta, ale iba úprimné obrátenie (7,4-7).
Naše čítanie nám neukazuje len Jeremiášovu bolesť. Hoci má veľmi ťažký život, nevíťazí nad ním negativizmus. Protiváhou jeho trápení a svetlom v tme je Pán. Jeremiáš netúži po pomste, neberie spravodlivosť do vlastných rúk. Pomstu prenecháva Bohu, ktorý nie je pomstychtivý, ale „láskychtivý“ a „obráteniachtivý“. Najsilnejšie je to, že napriek všetkému zakusuje Božiu blízkosť a preto môže s dôverou spievať chválospev: „Spievajte Pánovi,… veď vyslobodil život úbohého z ruky zločincov.“
Jeremiáš v mnohom pripomína Ježiša. Aj na jeho život striehli nepriatelia a tí, ktorí sa zdali byť priateľmi. Ježiš všetko odovzdal do rúk Otca a preto mohol povedať: „Nebojte sa ľudí… tých, čo zabíjajú telo… nebojte sa.“ (Mt 10)
© Jozef Kohut, 21.6.2014
