„Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.“. Tieto slová mi najviac zostali rezonovať v mojich myšlienkach. Je to zaujímavé, že kto miluje Ježiša nech zaprie sám seba a vezme na plecia svoje utrpenie a nasleduje ho. My ľudia máme tendenciu od prirodzenosti vyhnúť sa stavu utrpenia. A keď trvá, máme tendenciu ho zmeniť. Toto je taký paradox. A práve pojmu „paradox“ by som sa chcel venovať v dnešnej úvahe.
Začnem psychológiou, kde už Kurt Lewin zaraďuje pojem paradox do kategórie apetencia – apetencia konfliktu, teda dvoch rovnako príťažlivých podnetov alebo cieľov.
Podobný paradox ilustroval na príklade Jean Buridan, ktorý žil v 14. storočí. Ústrednou postavou je osol, z toho aj pomenovanie „Buridanov osol“, ktorý sa neskôr stal obrazným vyjadrením ľudskej nerozhodnosti. Tento pojem sa vzťahuje k paradoxnej situácii, kedy sa osol nie je schopný rozhodnúť medzi dvomi kopami sena rovnakého objemu a kvality a nakoniec zomrie, lebo nevie, z ktorej kopy začne jesť. Buridan vychádza z Aristotela, ktorý uvádza podobný príklad paradoxnej situácie, kedy muž taktiež zomrie, lebo je rovnako hladný ako smädný a nevie sa rozhodnúť, či začne skôr piť alebo jesť. Povieme si – absurdné, ale Buridan tento problém prediskutovával a pri riešení sa prikláňa k tzv. morálnemu determinizmu, ktorý sa prejavuje tak, že ak sme postavení tvárou v tvár alternatívnym možnostiam činov, snažíme sa podľa Buridana vybrať si v konečnom dôsledku väčšie dobro. Znamená to taktiež to, že človek je schopný odložiť určité rozhodnutie kvôli tomu, aby dosiahol ešte prínosnejší výsledok.
Práve táto veta podľa mňa vysvetľuje, prečo máme niesť svoj kríž. Ako ľudia sme schopní, vieme o tom, že sme schopní, odložiť určitý komfort, uspokojenie v prospech prínosnejšieho výsledku. Zatnem sa v práci – pretrpím to a budem povýšený. Takto by sme mohli uvádzať mnoho situácii, kedy sme odložili svoje rozhodnutie skončiť alebo zmeniť danú situáciu a nakoniec sme v nej vytrvali, čo malo v konečnom dôsledku nejaký prínos pre našu osobu. A to isté po nás chce aj Boh. Zober svoje trápenie – neutekaj od neho a poď za mnou – vytrvaj a na konci získaš prínosnejší výsledok – večný život.
Mgr. Peter Chomjak
