Keď sa stretávame s priateľmi, známymi, kolegami, ale aj neznámymi ľuďmi, častokrát počúvame veľa zložitých životných príbehov. A tu prichádza Ježiš a hovorí o príjemnosti každodenného kríža a o ľahkosti bremena. Prečo takto hovorí? Možno sa zdá, že to nedáva zmysel. Na každý problém a kríž sa môže človek pozrieť z iného uhla pohľadu. Každý môže na daný problém pozerať s inej perspektívy. Ale veci dnes nie sú čierno-biele. Naopak, sú farebné. Každá situácia, aj tá zdanlivo najťažšia môže byť pre človeka veľkým prínosom a požehnaním. K tomu však potrebuje človek tiché a pokorné srdce. O tichom a pokornom srdci hovoril blažený Abba Izaiáš: „Dávaj pozor na to, čo povieš, aby si svojmu blížnemu neublížil na cti.“ A o pokore povedal: „Výsledkami pokory sú: Mlčanlivosť, ako aj to, aby sme sa nepovažovali za niekoho, nemali v sebe zaľúbenie a nesúperili s druhými. Ďalej poslušnosť, ako aj to aby sme držali oči sklopené k zemi, aby sme mali pred očami svoju smrť, chránili sa pred klamstvom, netárali do sveta, neodporovali najstaršiemu v dome, netrvali tvrdohlavo na svojej mienke, veľkodušne znášali krivdy, nenávideli pohodlie, vedeli sa prinútiť do sebazapierania, aby sme boli rozvážnymi a nikoho nedráždili.“ Každú chvíľu sa človek rozhoduje. Je pod neustálym tlakom a aj zdanlivý telefonát ho môže podstatne rozrušiť. Pričom jeho reakcia môže byť neprimeraná. Zabúdame na tiché a pokorné srdce, ktoré nám pomáha prekonávať ťažkosti dňa. V práci sme často mrzutými na našich kolegov a spolupracovníkov, pri nakupovaní sme podráždení na obsluhujúci personál, v rodine sme podráždení na svojich blízkych. Je to preto, že nám chýba tiché a pokorné srdce. Pozrime sa na obyčajné nakupovanie. To môže byť pre človeka jednoduché, ale súčasne aj veľmi zložité. Ak je človek vnútorne vyrovnaný, koncentrovaný a pokojný, nakupovanie sa stáva pre neho hrou. Nemá problém trpezlivo počkať na predavačku, pohľadať si vhodný tovar, uprednostniť uponáhľaného človeka a podobne. Kúpi tovar podľa svojho zoznamu a v rámci svojho rozpočtu. Koná premyslene a rozhodne. K obsluhujúcemu personálu sa správa s úctou a bez zbytočných emócií. Jednoduchým spôsobom sa človek stáva obohatením pre druhých. Ak je človek podráždený, svojim prístupom, arogantným správaním a bezohľadnosťou, sebe aj druhým znepríjemňuje chvíle. Je na nás, či bude pre nás pokojné a tiché srdce v popredí. A či kríž pre nás bude požehnaním alebo utrpením. Záleží to od postoja, ktorý si dokážeme osvojiť.
© Jaroslava Kmecová, 03. 07. 2014
