Mojžiš prehovoril k ľudu: (10) „Budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, a zachovávať jeho prikázania a nariadenia, napísané v tomto zákone, a obrátiš sa k Pánovi, svojmu Bohu, celým srdcom a celou dušou. (11) Veď toto prikázanie, ktoré ti dnes dávam, nie je nad tvoje sily ani ďaleko od teba. (12) Nie je v nebi, žeby si mohol povedať: ‚Kto za nás môže vystúpiť do neba a zniesť nám ho, aby sme ho mohli počuť a zachovávať?‘ (13) Ani za morom nie je, žeby si musel povedať: ‚Kto prejde za nás cez more a kto nám ho prinesie, aby sme ho mohli počuť a zachovávať?‘ (14) Naopak, toto slovo je celkom blízko pri tebe, je v tvojich ústach a v tvojom srdci, a preto ho môžeš zachovať.“
(Dt 30,10–14)
Pôvod knihy Deuteronómium by sme márne hľadali v nariadeniach vládcov a ich pisárov, alebo v spiritualite kňazov, ktorí sa starali o Pánov chrám v Jeruzaleme. Tento spis nevychádza z kráľovského dvora či prostredia chrámu, ale z obyčajných domácností, ktoré boli „základnými bunkami“ spoločnosti (Benjamin, 336). Aj preto môže Mojžiš v našom dnešnom úryvku povedať, že každý je schopný počúvať a dodržiavať, čo hovorí Boh.
Z Mojžišovho príhovoru ide neuveriteľná ľahkosť. Netreba chodiť vysoko ani ďaleko, aby človek objavil Božie inštrukcie pre život. Namiesto úmorného hľadania kdesi vonku stačí jednoducho „zostať doma“. Životodarné Božie slovo je totiž už tu a je prístupné každému (v. 14). Ďalší rozmer ľahkosti by sa dal vidieť v tom, že na začiatku sa hovorí o prikázaniach a nariadeniach (v. 10), čo evokuje množstvo predpisov, ale následne sa spomína jediné prikázanie (v. 11) a jediné slovo (v. 14).
Úvod čítania budí dojem rozkazu: „Budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha…“ (v. 10). No pri bližšom pohľade na verše, ktoré bezprostredne predchádzajú nášmu textu, objavíme niečo veľmi zaujímavé. Nachádza sa v nich zoznam kliatob a požehnaní. Aj náš verš je súčasťou Božieho prísľubu s podmienku: „A Pán, tvoj Boh, ti dá oplývať… AK budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha“ (vv. 9–10). Teda nejde o vynútenú, ale o motivovanú poslušnosť.
Poslušnosť Bohu otvára človeka pre dary a požehnanie zhora. Ale to nie je jediný efekt poslušnosti. Ona nepôsobí len zhora nadol, ale aj opačne; zdola nahor. Mojžiš tesne pred naším liturgickým čítaním hovorí o Bohu, ktorý sa teší. Ak sa odhodláme kráčať po Božích cestách, bude sa z nás tešiť: „lebo Pán bude mať zasa radosť z teba v (tvojom) šťastí tak, ako sa radoval z tvojich otcov“ (v. 9). A ktorý otec by sa netešil z toho, že jeho deti žijú múdro?!
Viera Izraela nebola ani zďaleka o ľudských výkonoch, ale o uznaní Božej sily. Aj my kresťania môžeme zakúsiť oslobodzujúcu moc Božej lásky – určite v našich kostoloch, dúfame a modlíme sa, že v celej spoločnosti, ale každý najprv v sebe samom a medzi najbližšími v našich domácnostiach. Nech sú tieto letné dni pre nás všetkých časom osobného primknutia sa Bohu srdcom a dušou (v. 10). Cteným čitateľkám a čitateľom prajem požehnanú nedeľu.
Foto: sr. Noemi.
Literatúra:
BENJAMIN, D. C., Deuteronomy. In COLLINS, J. J. et al. (ed.), The Jerome Biblical Commentary for the Twenty-First Century (London; New York; Oxford; New Delhi; Sydney 2022).
