Vplyvom letného režimu a dovolenkového módu som mal obmedzený prístup k IT technológiám a aj kvôli tomu sa dostávam k pohľadu až deň po tom, čo som o rozsievačovi počul pri svätej omši. Tak ako sa mi už mnohokrát potvrdilo, že, ak čakáš na vnuknutie o čom písať, tak príde v tej správnej chvíli. Niekedy je to hneď po prvom prečítaní evanjelia, niekedy je to ako sa hovorí v hodine dvanástej t.j. napríklad v mojom terajšom prípade, až na svätej omši, kde sa už spomínaný text číta. Zaujali ma slová z kázne, kde kňaz hovoril o podobenstve o rozsievačovi ako o zrkadle pre nás veriacich. Hneď ma napadlo pri slove zrkadlo tzv. zrkadlenie, ktoré sa niekedy využíva aj v psychológií.
Zrkadlenie (mirroring) je správanie, v ktorom jedna osoba kopíruje inú osobu. Do zrkadlenia môže spadať napodobňovanie gest, pohybov tela, očných pohybov, napodobňovanie dýchania a dokonca napodobovanie používania slov, metafor a pod. S istou formou zrkadlenia sa môžeme stretnúť napríklad pri pároch, ktoré žijú dlho spoločne. Po určitom čase si začínajú byť v niečom podobní, každý z nich preberie od toho druhého nejaký ten prejav správania. V psychológii sa zrkadlenie používa na to, aby psychológ pochopil, ako sa jeho klient môže cítiť a na opačnej strane klient môže vidieť svoje prejavy správania na psychológovi, môže sa na seba pozrieť ako do zrkadla.
Ježiš nám v podobenstve o rozsievačovi nastavuje taktiež zrkadlo. Hovorí o určitých typoch ľudí a o ich vzťahu k Božiemu slovu. Každý z nás patrí do určitej skupiny, do určitého typu pôdy, kde rozsiate semeno dopadne. Tieto slová nám nastavujú, pre niekoho miernejšie, pre iného trpkejšie zrkadlo. Zamyslime sa, aký je náš vzťah k Bohu, ktorá časť podobenstva o rozsievačovi sa najviac podobá našému životu? Nebojme sa pozrieť do zrkadla, pretože tento pohľad môže byť začiatkom práce na zmene.
Mgr. Peter Chomjak
