V nedeľnom evanjeliu počúvame príbeh, ktorý Ježiš vyrozprával istému znalcovi zákona, ktorý sa ho pýtal ako sa dostane do nebeského kráľovstva. Príbeh hovorí o istom Samaritánovi, ktorý sa zľutoval nad doráňaným človekom, ošetril ho. Dokonca zaňho zaplatil hostinskému, aby sa oň postaral. Kňaz a levita tohto muža obišli.
Už niekoľkokrát som spomínal slovo prosocialita. Urobiť niečo pre druhého a nič za to nechcieť. Pri tejto téme často spomínam, a ak niekto číta tieto pohľady pravidelne, tak to bude určite poznať, istú tragickú udalosť, ktorá sa stala dávnejšie v USA. Ženu vracajúcu sa domov prepadol lupič a keďže nechcel, aby ho identifikovala dobodal ju nožom. Žena kričala dlhých 10 minút, prosila o pomoc a potom zomrela. Vyšetrovanie ukázalo, že sa našlo okolo 30 svedkov, ktorí daný incident sledovali a ani jeden z nich nezavolal na políciu alebo záchranku, ktorá by prišla na pomoc tejto žene.
Ľudia často pri situácii, keď majú niečo obetovať, niekedy len čas alebo majú niekomu pomôcť, bilancujú, aké výhody prípadne nevýhody im daná situácia prinesie, koľko bude trvať, či je náročná na prevedenie, akú mieru zodpovednosti si vyžaduje a pod. Určite sa niektorým z nás už stalo, že sme videli napríklad niekoho, kto potreboval pomoc. Ako dlho sme váhali, či vôbec urobiť prvý krok a vybrať sa cestou k nemu a pomôcť mu. Keď je na mieste viac ľudí váhame dlhšie, lebo zodpovednosť, ktorú v tej chvíli máme, sa rozptýli medzi ostatných – prečo ja, prečo nie oni a pod. Od toho nesie aj tento stav názov efekt rozptýlenej zodpovednosti. Ak už sa rozhodneme urobiť prvý krok, tak to už potom ide.
Ježiš hovorí o pomoci blížnym a vysvetľuje pojem blížneho na príbehu o Samaritánovi. Prosme teba o silu urobiť ten najťažší prvý krok pri konaní dobrého skutku, aby sme sa viac podobali Samaritánovi a menej kňazovi a levitovi.
Mgr. Peter Chomjak
Vďaka za psychologický pohľad. „Efekt rozptýlenej zodpovednosti“ potvrdzujem z vlastnej skúsenosti.