(1) „Beda pastierom, ktorí nivočia a rozháňajú stádo, ktoré ja pasiem, hovorí Pán. (2) Preto takto hovorí Pán, Boh Izraela, pastierom, ktorí pasú môj ľud: Vy ste rozptýlili moje stádo; rozháňali ste ho a nedohliadali ste naň. Preto ja dohliadnem na vás a na zlobu vašich skutkov, hovorí Pán. (3) Ale ja zhromaždím zvyšky svojho stáda zo všetkých krajín, kam som ich rozohnal, a privediem ich späť na ich nivy; budú plodné a rozmnožia sa. (4) A dám im pastierov, ktorí ich budú pásť. Už sa nebudú báť ani strachovať a ani jedna ovca sa nestratí, hovorí Pán. (5) Hľa, prídu dni, hovorí Pán, a vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok, kráľa, ktorý bude múdro panovať a uskutoční právo a spravodlivosť na zemi. (6) Za jeho dní Júda dosiahne spásu a Izrael bude bývať v istote. A toto je meno, ktorým ho budú volať: Pán je naša spravodlivosť.“
Jer 23,1–6
Medziľudské vzťahy sú veľkou školou života. Keď sú pekné a harmonické, cítime sa dobre a jasne to vníma aj naše okolie. Výzvou je, keď veci nejdú a osoby nekonajú podľa našich predstáv. Nedeľné čítanie z proroka Jeremiáša ukazuje, čo robí v podobnej situácii Boh. Na spravovanie svojho ľudu si vybral spolupracovníkov – pastierov, ale tí sa spreneverili zverenej úlohe. Nestarajú sa o ovce Božej pastviny, ale nivočia ich a rozháňajú, preto Pán Boh vyslovuje na ich adresu výrok beda (v. 1) a vzápätí nad nimi vyriekne ostré slová odsúdenia (v. 2).
Výčitky a odsúdenie zla z Božej strany sú pochopiteľné, ale Jeremiáš nezostáva iba pri nich. Dôležité je, čo nasleduje ďalej. Oproti ľudskému vy sa stavia Božie ja: „Vy ste rozptýlili moje stádo… (v. 2), ale ja zhromaždím zvyšky svojho stáda… a privediem ich späť (v. 3). Potiaľ by sa náš text zhodoval s bežným konaním človeka; keď ma ľudia, na ktorých sa spolieham, sklamú, nezostáva mi nič iné, ako urobiť všetko sám. Boh koná nečakane a odlišne od nás. Odsúdil pastierov, ktorí nivočia a rozháňajú stádo (v. 1), ale neláme nad „pastierskym projektom“ palicu úplne.
Reštart projektu sa začína dvojakým prísľubom. Boh dá povstať pastierom a oni budú pásť jeho ľud (4a). Zo života zároveň úplne zmiznú obavy a strach (v. 4b). Tým sa otvára pohľad do budúcich mesiášskych dní, ktoré má sprevádzať múdrosť, právo, spravodlivosť, spása a istota (vv. 5–6). Všetko sú to dary Božej dobroty pre svet. Avšak meno ohláseného dávidovského kráľa „Pán je naša spravodlivosť“ (v. 6) v sebe ukrýva aj jednu výzvu. Mierou našej spravodlivosti sa má stať Pán/Jahve. On najlepšie pozná ľudskú nedokonalosť a krehkosť; rozhodne odmieta zlo, sebectvo a nezodpovednosť, ale dáva nám novú šancu.
Spravodlivý výhonok z Dávida, dobrý pastier Ježiš Kristus, nás svojím evanjeliom pozýva na šťavnaté Božie pastviny. My sami si potrebujeme dať novú šancu, prijať ju od Boha a dopriať ju tiež iným. Nech v týchto mesiášskych dňoch viac zakusujeme Božiu blízkosť a opateru. Všetkým prajem pokojnú nedeľu.
Foto: Lenka Molčányiová.
