Nejaký muž prišiel z Baal-Šališa a priniesol Božiemu mužovi Elizeovi chlieb z prvotín; dvadsať jačmenných chlebíkov a čerstvé zrno v kapse. Elizeus povedal sluhovi: „Daj to ľuďom jesť!“ Ale on mu odpovedal: „Ako mám toto dať stovke chlapov?“ Elizeus povedal: „Daj to ľuďom jesť. Lebo toto hovorí Pán: ‚Najedia sa a ešte zvýši.‘“ A tak im to predložil. I najedli sa a ešte zvýšilo, ako povedal Pán.
(2 Kr 4, 42-44)
Sväté písmo nepozná Knihu proroka Elizea. Elizeus totiž patrí do skupiny prorokov, ktorí nezanechali proroctvá v písomnej podobe. Tento významný prorok však dostáva priestor v tzv. Elizeovom cykle v Druhej knihe kráľov (2Kr 2-13).
V čítaní je Elizeus označený titulom Boží muž. A treba povedať, že jeho meno v tomto biblickom úryvku vôbec nie je uvedené. Iba lekcionár ho pridáva kvôli zrozumiteľnosti. Je to drobný, no dôležitý detail. Na ďalší upozorňuje prof. Heriban, keď v poznámke k textu píše, že pod chlebami, ktoré niekto priniesol, si nesmieme predstavovať naše veľké chleby, ale malé a tenké osúchy.
Ako rozdeliť dvadsať chlebíkov medzi sto ľudí? To nevieme, ale môžeme si porovnať dvojakú mentalitu, dvojaký postoj k problému. Postoj sluhu a postoj Božieho muža. Sluha je uzavretý v probléme a vidí iba nedostatok. Boží muž do problému necháva zaznieť Božie slovo a ukáže sa nadbytok.
Elizeov zázrak predznamenáva Ježišov zázrak (Jn 6,1-15). On sám je Božím slovom, v ňom nám Boh dal všetko. Nech z nás on sám robí Božích mužov a Božie ženy.
© Jozef Kohut, 25.7.2015
(foto: -ak-)
