Pán povedal: „Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký. Zostúpim a pozriem sa, či naozaj robia tak, ako znie žaloba, čo došla ku mne, a či nie. Chcem to vedieť.“ Muži sa odtiaľ obrátili a išli do Sodomy, kým Abrahám stále ešte stál pred Pánom. Pristúpil bližšie a povedal: „Chceš naozaj zahubiť spravodlivého s bezbožným? A keby bolo v meste päťdesiat spravodlivých, zahubil by si ich a neodpustil by si mestu kvôli päťdesiatim spravodlivým, čo sú v ňom? Nech je ďaleko od teba urobiť niečo také: spravodlivého usmrtiť s bezbožným. Spravodlivý by bol na tom rovnako ako bezbožný. To nech je ďaleko od teba. Vari ten, čo súdi celú zem, nebude konať spravodlivo?“ Pán mu povedal: „Ak v meste Sodome nájdem päťdesiat spravodlivých, odpustím kvôli nim celému mestu.“ Abrahám povedal: „Opovážil som sa rozprávať so svojím Pánom, hoci som len prach a popol. Čo ak bude spravodlivých o päť menej ako päťdesiat? Zničíš kvôli piatim celé mesto?“ „Nezničím,“ odpovedal, „ak ich tam nájdem štyridsaťpäť.“ Abrahám mu znova povedal: „A čo ak sa ich tam nájde len štyridsať?“ Odpovedal: „Kvôli štyridsiatim ich nezničím.“ „Nehnevaj sa, prosím, Pán môj,“ pokračoval ďalej, „že ešte hovorím: A ak sa ich tam nájde len tridsať?“ Odpovedal: „Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať.“ Abrahám povedal: „Opovážil som sa rozprávať so svojím Pánom: Čo ak sa ich tam nájde dvadsať?“ Pán odpovedal: „Nezahubím ich kvôli dvadsiatim.“ „Prosím, nech sa nehnevá môj Pán,“ pokračoval, „že ešte raz prehovorím: A čo ak sa ich tam nájde len desať?“ Odpovedal: „Kvôli desiatim ich nezahubím.“
(Gn 18, 20-32)
Nedeľné čítanie nám predstavuje Abraháma ako muža, ktorý vie, čo plánuje Boh. Na začiatku osemnástej kapitoly sa dozvedá, že bude mať syna zo svojej manželky Sáry. To je zámer, ktorý má Boh s ním osobne. Teraz mu je odhalené niečo väčšie. V hre je život obyvateľov Sodomy a Gomory. Hoci má Abrahám informácie „z prvej ruky“, nechová sa arogantne, ani namyslene. Aj on vie, že hriech Sodomy a Gomory je veľmi ťažký, no vedie ho to k prosbe za záchranu týchto miest. Kiež by aj nám napadlo pri informáciách o nešťastí prosiť Pána za obete.
Pán je ten, ktorý súdi celú zem (18,25). Žalmy hovoria, že ako sudca je spravodlivý (Ž 7,12). A presne na túto strunu hrá Abrahám, keď sa prihovára za všetkých obyvateľov Sodomy. Vyznáva s pokorou, že je iba prach a popol (18,27), ale nie je preňho predstaviteľné, že by spravodlivý Boh dovolil, aby kvôli bezbožným zahynuli aj spravodliví. Dodnes vidíme, že skôr zlý stiahne na svoju stranu dobrého, než naopak, ale v Novom zákone sa ukazuje naplno, čo je v Abrahámovom postoji naznačené, že „poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými.“ (Rim 5,19)
© Jozef Kohut, 27.7.2013
