Dnes Ježiš nás učí modliť sa. V tej najkrajšej a najdôležitejšej modlitbe, ktorú máme dennodenne na perách, je jedna úžasná veta: „Chlieb náš každodenný daj nám každý deň.“ Každý deň zo všetkou dôverou a bezhraničnou láskou prosíme Boha o každodenný chlieb. Každý deň prosíme o prácu a odmenu za prácu v jednej krátkej vete. Aký je to prejav veľkej dôvery v Božie milosrdenstvo i Božiu pomoc zároveň. Každý deň roľník vstáva od jari do jesene, aby obrábal svoje polia. Po tejto námahe prichádza zima, kde si aj on môže odpočinúť. Boh nemyslel iba na prácu, ale aj na odpočinok pre človeka. Počas týchto dní si uvedomujem, ako sa začíname rýchlo vzdiaľovať od toho, čo Boh človeku dáva. Práca a s ňou spojená robotizácia nás už začína úplne ovládať a to natoľko, že začíname bez rozmýšľania prijímať všetko, čo sa nám ponúka. Vezmime si samoobslužné pokladne v samoobslužných predajniach. Nie je to tak dávno, keď bolo zriedkavé nájsť samoobslužnú predajňu. Dnes máme opačný problém, nájsť potraviny bez samoobsluhy. Zoberme si internetové predajne. Nakupovanie cez internet pred pár rokmi to bolo nereálne. Dnes fungujú internetové predajne so širokým sortimentom. Prečo o tom píšem? Pretože práve takáto „modernizácia“ prináša so sebou nezamestnanosť. Iste je jednoduchšie nestáť v rade na zaplatenie a využiť samoobslužnú pokladňu. Pre súčasného človeka to nie je žiaden problém. Avšak je tu vážny problém týkajúci sa zamestnanosti. Každá robotizácia prináša so sebou znižovanie počtu zamestnaných osôb. Už sa nemáme s kým poradiť o výrobku, pretože si ho nájdeme na obvyklom mieste v našom obľúbenom supermarkete alebo hypermarkete a všetky informácie nájdeme malými písmenkami na výrobku. V prípade nejasností, si nájdeme informácie na internete. A tak náš čas a naša práca sa obmedzuje na techniku. Už nedominuje človek – tvorca týchto vecí. V popredí sú technika, roboty, elektronika. Nemáme ani servisy. Veci vydržia maximálne dva roky, veď po túto dobu sú aj v záruke a potom si kúpime nové, modernejšie veci. Nám sa hromadí odpad, ale nám to nevadí. Veď ešte nás priamo neohrozuje, lebo ho nevidíme a necítime. Čo vlastne pre nás znamená každodenná práca? Čo pre nás znamená chlieb? Ozaj, dnes v jednej relácii sa odborníci vyjadrovali k chlebu, ktorý aj po troch mesiacoch vonia a vyzerá ako čerstvo upečený. Mnohí si povedia, že je to skvelá správa, už nebudú musieť pekári piecť, každý deň chlieb. A my možno budeme sa dožadovať výmeny slova „chlieb“ v modlitbe Otče náš. Ako veľmi sa mýlime a ako hlboko klesáme. Dnešný človek zabúda na príbeh o stavaní Babylonskej veže. Múdrosť je veľkým Božím darom. Ak túto múdrosť zneužívame na svoje vlastné obohacovanie, na vyvyšovanie sa nad Boha, nebude to pre nás požehnaním. Človek musí byť v popredí tzv. modernizácie. „Osobný život izolovaný od spoločenstva nie je v skutočnosti možný, predsa sa však naňho nevzťahuje a nevyčerpáva sa v ňom. Rovnako dôležitý je mimo spoločenský, individuálny rozmer osoby, ktorý môže rovnako podliehať deformáciám ničiacim osobný život.“ (Słomski W. – Úvod do filozofie Emmanuela Mouniera) Tieto a mnohé ďalšie skutočnosti neprehliadajme. Skúsme podporovať zamestnanosť tým, že odmietneme samoobslužné pokladne a iné roboty, ktoré berú ľuďom prácu. Pretože jedná vec je uľahčovať prácu cez techniku a iná je brať ľuďom prácu prostredníctvom techniky. Hľadajme zmysluplnú prácu, ktorá pomôže človeku vzmáhať sa, budovať, napredovať.
© Jaroslava Kmecová, 22. 07. 2013
