18. nedeľa A – slovo k prvému čítaniu (Iz 55,1–3)

Toto hovorí Pán: (1) „Poďte k vodám, všetci, čo ste smädní, nech príde aj ten, čo nemá peniaze. Kupujte chlieb a jedzte. Poďte, kupujte bez striebra, víno a mlieko bez platenia. (2) Prečo platíte striebrom za to, čo nie je chlieb, a driete za to, čo nesýti? Počúvajte mňa a budete jesť dobroty a budete sa kochať v jedlách vyberaných. (3) Napnite svoj sluch a poďte ku mne, počúvajte a budete žiť. Uzavriem s vami večnú zmluvu, verný láske, ktorou som miloval Dávida.“

Iz 55,1–3

Prázdninový čas strávený pri mori v zahraničí alebo pri vodných plochách u nás na Slovensku by v horúcich letných dňoch určite ocenili mnohí. Pozvanie k vode (v. 1) zaznieva aj v dnešnom úryvku z Knihy proroka Izaiáša. Tu však nejde o dovolenkárov, ktorí sa kúpu či slnia na pláži. Adresátmi sú smädní (v. 1). Voda je podmienka života a naše čítanie ukazuje, že je tu niekto, kto ponúka vodu na pitie zadarmo všetkým (v. 1). Netreba zdôrazňovať, aká vzácna musela byť pitná voda v prostredí starovekého Blízkeho východu. Izaiáš prekvapivo kreslí obraz hojnosti, t. j. dostatku tejto vzácnej tekutiny.

Niektorí biblisti usudzujú, že text sa inšpiruje obchodníkmi s vodou, ktorí výkrikmi núkajú svoj tovar; iní tu vidia prepojenie s „Pani múdrosťou“, ktorá podľa 9. kapitoly Knihy prísloví pozýva na hostinu (Baltzer, 466–467). Ďalším ponuka bezplatného jedla a nápoja evokuje zabezpečenie manny a vody počas putovania Izraelitov po púšti alebo Božie dary Izraelu z 2. kapitoly proroka Ozeáša (McKenzie, 143). Voda a chlieb sa dajú považovať za základ; víno a mlieko (v. 1) je už čosi navyše. Sú to miestne dobroty (Baltzer, 469) a to, čo sa nimi predkladá, neslúži iba na pokrytie základných potrieb, ale dodáva životu omnoho lepšiu chuť.

Máme pred sebou hostinu, kde je všetko grátis. Už sme si povedali, že zoznam hostí zahŕňa všetkých, čo sú smädní; stačí len prísť. Okrem slovesa pohybu, ktoré predstavuje imperatív poďte (vv. 1.3) sa opakujú aj imperatívy počúvajte (vv. 2.3) a napnite svoj sluch (v. 3). Počúvanie je podmienka, ktorú kladie hostiteľ pozvaným. Koho majú pozvaní počúvať (v. 2) a ku komu majú prísť (v. 3)? Inými slovami, kto je hostiteľ? Zostavovatelia lekcionára hneď v úvode tvrdia, že je to Pán. V kontexte Deutero-Izaiáša to nie je také jasné a skôr sa zdá, že až do polovice 3. verša znie hlas ženskej postavy, ktorou je Sion/Jeruzalem (Baltzer, 468).

Jeruzalem srdečne pozýva pútnikov a víta ich s otvorenou náručou. Ako dobrá mama učí svoje deti, že to najdôležitejšie je zadarmo. Pokojný život, Božia spása, ani radosť sa nedajú kúpiť. Ale Boh chce nimi obdarovať všetkých bez rozdielu. Niekedy sa ťažko verí, že Boh môže byť taký dobrý a štedrý. A človek si to sťažuje aj sám, pretože by chcel určovať, aké bude menu, a kto sa zúčastní resp. nezúčastní na hostine (Hanson, 178). Veľkým krokom je prestať sa porovnávať, zanechať obchodnícke zmýšľanie a vstúpiť do dynamiky darovania. V nej nakoniec zaznie aj Boží hlas: „Uzavriem s vami večnú zmluvu, verný láske, ktorou som miloval Dávida.“ (v. 3b).

Boh vo svojej láske chce byť s nami. Aj dnešný deň môžeme prežiť v jeho prítomnosti. Buďme v tomto smere povzbudením pre iných. Požehnanú nedeľu všetkým.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Toto je telo a toto je krv
Literatúra:
BALTZER, K., Deutero-Isaiah: a commentary on Isaiah 40–55 (Hermeneia; Minneapolis, MN 2001).
BERGES, U., Jesaja 49–54 (Herders Theologischer Kommentar zum Alten Testament; Freiburg; Basel; Wien 2015).
HANSON, P. D., Isaiah 40–66 (Interpretation, a Bible Commentary for Teaching and Preaching; Louisville 1995).
MCKENZIE, J. L., Second Isaiah: Introduction, Translation, and Notes (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XX.