Často čakáme na rôzne zázraky v svojom živote tak, ako v Ježišových časoch. Pred pár dňami som bola s jedným veľmi mladým človekom, ktorý študuje na druhom stupni základnej školy. Hovoril o svojich plánoch odísť do zahraničia, pretože tento štát nič nerobí pre mladých. Tak som sa ho opýtala, kto je to štát. Z rozhovoru vyplynulo, že štát sme všetci obyvatelia tejto krajiny samozrejme za splnenia zákonných podmienok. Tento mladý človek tiež čaká na zázrak. Čaká na to, že ho urobí táto vláda, mestské alebo obecné zastupiteľstvo na čele s primátorom (starostom), možno rodičia,… Neustále sa v našej krajine človek vyhovára. Nedá sa tu podnikať, nedá sa tu pracovať, nedá sa tu žiť. Poznáme všetky negatíva, prečo sa to nedá a prečo je všetko komplikované. No skúsme dnes sa zamyslieť nad tým, prečo by sa to malo dať. Prečo by sme to chceli zmeniť a prečo by sme to mohli zmeniť. Ježiš nás v dnešnom evanjeliu ubezpečuje o tom, že pri ňom nikdy nebudeme hladovať a nebudeme žízniť. Ale nemýľme si to s tým, že nikdy nebudeme pracovať. Práve naopak staré a múdre heslo ORA ET LABORA (modli sa a pracuj) nech nám pomáha hľadať a nachádzať Krista vo všetkom čo robíme, vo všetkom čo konáme a vo všetkom čo šírime.
© Jaroslava Kmecová, 01. 08. 2015
