Eliáš (4) išiel deň cesty na púšť. Keď zastal, sadol si pod borievku a žiadal si umrieť. Hovoril: „Už nevládzem, Pane! Vezmi si môj život, veď ja nie som lepší ako moji otcovia.“ (5) Hodil sa na zem a usnul v tieni borievky. Vtom sa ho dotkol anjel a povedal mu: „Vstaň a jedz!“ (6) Pozrel sa a hľa, pri hlave mal podpopolný chlieb a nádobu s vodou. Najedol sa, napil sa a znova zaspal. (7) A Pánov anjel prišiel druhý raz, dotkol sa ho a povedal mu: „Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou ešte veľkú cestu.“ (8) Vstal teda, najedol sa, napil sa a posilnený týmto pokrmom šiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horeb.
1 Kr 19,4–8
Prorok Eliáš je spolu so svojím nástupcom Elizeom najväčší divotvorca Starého zákona. Počtom a druhom vykonaných zázrakov sa tejto dvojici vyrovná iba Mojžiš s Áronom. Eliáš dokázal kontrolovať dážď (1 Kr 17,1; 18,41) aj oheň z neba (1 Kr 18,38; 2 Kr 1,9–12); zázračne zabezpečil dostatok múky a oleja (1 Kr 17,12–16); ovládal vodu v rieke Jordán (2 Kr 2,8) a mal moc nad životom a smrťou (1 Kr 17,17–23). V prostredí starovekého Blízkeho východu bolo uvedené konanie doménou božstiev, pričom špeciálne postavenie mali ľudia, ktorí dokázali tieto božské sily uvoľniť (Dubovský, 29).
Dnešný úryvok z Prvej knihy kráľov nepredstavuje Eliáša ako silného a suverénneho Božieho muža, ktorého na slovo počúvajú živly prírody. Tentokrát nemá pod kontrolou vôbec nič, dokonca ani vlastný život. Pred očami máme unaveného a skleslého človeka, ktorý sa skrýva v púšti ďaleko na juhu mimo dosahu právomoci kráľovnej Jezabel a praje si zomrieť. Sily mu stačia len na krátku modlitbu (v. 4), po ktorej si ľahne a zaspí (v. 5). Až do tohto okamihu bol hlavným protagonistom príbehu Eliáš a dopracoval sa k úplnému vyčerpaniu. Pozrime sa bližšie, čo sa stane, keď iniciatívu preberie Boh.
Čitateľ Písma vie, že Eliáš už zažil zázračné nasýtenie; Boh posielal krkavce, aby prorokovi prinášali chlieb a mäso k potoku Karit, kde sa zdržiaval podľa Božích pokynov (1 Kr 17,4–6). Rozdiel je v tom, že teraz namiesto krkavca prichádza anjel. Okrem chleba, vody a spánku prispejú k obnove Eliášových síl aj dve nenápadné skutočnosti; anjel sa ho dotkol a prihovoril sa mu (vv. 5.7). Jedlo je dôležité; naplní žalúdok a nasýti. Ale tam, kde sa k nemu pridá blízkosť a dobré slovo, môžu sa udiať podobné zázraky, ako urobil Boh pre Eliáša; dostal silu na štyridsaťdňovú cestu k vrchu Horeb (v. 8).
Eliáš nie je v našom úryvku celkom nečinný. Anjel ho dvakrát vyzýva, aby vstal a jedol (vv. 5.7) a on zakaždým prijíma ponúkaný chlieb a vodu. Viera umožňuje vidieť, ako sa Boh o nás stará. V našich silách je „vstať a jesť“. Nech nás Eliášov príklad inšpiruje prijímať dary Božej dobroty. Zažitá Božia láska nás súčasne pohýna, aby sme sa pre iných stali „anjelmi“, ktorí podľa aktuálnej potreby a svojich možností niekedy prinášajú chutné jedlo, inokedy pohár vody, ale najmä ľudskú blízkosť a milé slovo. Boh požehná a rozmnoží každý prejav pozornosti, ako to urobil Ježišovými rukami s piatimi chlebmi a dvomi rybami.
Všetkým prajem pokojnú nedeľu.
Foto: Yøe Kovalík.
Literatúra: DUBOVSKÝ, P., “ From Miracle-makers Elijah and Elisha to Jesus and Apocrypha. ”, Studia Biblica Slovaca, Číslo 1 (2020).
Milý duchovný otec Jozef !Ďakujem za komentáre, ktoré sú plné duchovnej skúsenosti a nového pohľadu plynúceho z božieho slova, po vašom objasnení a vysvetlení. Dakujem .
Milá sestra Blandína, vďaka za spätnú väzbu. Nech Vám padne na úžitok 🙂