(6) O tej noci naši otcovia už vopred vedeli, aby s istotou poznali, akým prísľubom uverili, a boli dobrej mysle. (7) Tvoj ľud očakával záchranu spravodlivých a záhubu nepriateľov. (8) Lebo keď si trestal protivníkov, nás si povolal k sebe a oslávil. (9) Veď spravodliví synovia dobrých v skrytosti priniesli svoju obetu a jednomyseľne prijali Boží zákon, že svätí majú rovnako znášať dobrý i zlý údel, a vopred zaspievali chválospevy otcov.
(Múd 18,6–9)
Nedeľný úryvok z Knihy múdrosti nás bez varovania hádže do vôd Svätého písma a očakáva, že v nich budeme v pohode plávať. Hovorí sa tu o akejsi noci, ktorá bola vopred známa otcom (v. 6). Ľahko pochopíme, že nocou sa myslí Veľká noc vyslobodenia z Egypta. Ale kto sú otcovia a ako to, že o danej noci vedeli dopredu? Autor sa pravdepodobne odvoláva na Knihu Genezis a miesto, kde Boh oznamuje Abrahámovi, že jeho potomstvo sa dostane do otroctva, ale bude z neho vyslobodené (Gn 15,14).
To, že Boh poodhalil Abrahámovi budúcnosť, je skôr výnimka. Človeka v biblickej tradícii neriadi nezmeniteľný osud. Patrí mu zodpovednosť vychádzajúca zo slobody rozhodovať sa. Ale v Božom prísľube záchrany dostal Abrahám okrem „ťarchy slobody“ ešte jeden dar – nádej. Táto nádej nezomrela spolu s ním, ale ako vzácne dedičstvo sprevádzala generácie Izraelitov, ktorí si preto aj v náročných situáciách dokázali zachovať dobrú myseľ (v. 6). Tento pohľad Knihy múdrosti je veľmi originálny a stojí za zamyslenie.
Ovocím nádeje je dobrá myseľ, lebo nádej je ako svetlo, ktoré dokáže rozptýliť tmu rôznych našich nocí. Možno v nás myšlienky na budúcnosť vyvolávajú obavy. Boli by sme radi, keby nám niekto prezradil aspoň nejaké podrobnosti zajtrajška. Ale žiadne zjavenie na spôsob Abraháma neprichádza. Napriek tomu nemusíme tápať. Boh chce svoje prisľúbenia aktualizovať tu a teraz. Chce nás privolať k sebe (v. 8) a my mu zato už vopred môžeme spievať ďakovný chválospev (v. 9).
Všetkým prajem požehnanú augustovú nedeľu, svetielko nádeje a dobrú myseľ.
Foto: Tamara Bujdošová.
