14 Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých. 15 A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“ 16 Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“ 17 Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“ 18 On povedal: „Prineste mi ich sem!“ 19 Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol očik nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. 20 Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. 21 A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí. 22 A hneď rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. (Mt 14,14-22)
Všetci poznáme príslovie: pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže. Niekedy si to pripomíname s úškrnom, veď sám si musím pomôcť. A zdôrazňujeme práve túto časť. Zdá sa, že Ježiš svojimi slovami potvrdzuje túto našu skúsenosť: „vy im dajte jesť!“ (v.16). Teda Boh necháva človeka na seba samého, opusteného. Skúsme sa vžiť do situácie učeníkov: prídu k Nemu a logicky mu vysvetľujú, že je nutné pustiť ľudí do okolitých dedín, aby si odpočinuli a najedli sa. Miesto je predsa pusté. A miesto logickej odpovede: áno, je to pravda, urobme to! – dostane sa im totálne nelogická odpoveď. Vy im dajte jesť! Takže máme to zachrániť zas a znova my?!
Muselo to byť rozčarujúce, rovnako ako je rozčarujúce počuť „pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže“.
Avšak veci sa majú ináč. Ježiš chce, aby učeníci boli jeho spolupracovníci. Nechce byť čarodejom, ktorý robí zázraky na požiadanie alebo objednávku. Ježiš chce, aby sme mu dali to, čo máme. Päť chlebov a dva ryby. Veľa či málo? Učeníci to prinášajú ako veľmi, veľmi málo. Dobre, vychádzajme presne z toho, čo máme. Vzdáva vďaky a prikáže im rozdať to. Tu je druhý zlomový bod: dve ryby a päť chlebov rozdávať takémuto zástupu? Ak by to neurobili, zázrak sa neudeje. Ak by nepriniesli Ježišovi to, čo majú a nedôverovali by jeho slovám, zázrak sa nestane. Ostanú hladní.
Toto nás Ježiš chce naučiť. Ja som s vami, ale nie ako čarodej. Ježiš nás učí zodpovednému prístupu k vlastnému životu! Prežívaš krízu? Nevieš, ktorým smerom vykročiť? Rozpadol sa ti sen alebo vzťahy? Život vnímaš ako črepiny? Či jednoducho nemáš dosť síl na to, aby si zrealizoval dobrý nápad? Máš strach z budúcna?
Zastav sa! Zastav sa a pozri sa, čo máš. Ty sám si musíš pomôcť, to jest, prehodnotiť vlastné možnosti, sily, nápady a danosti. A tie prines k Ježišovi. On to dokáže napraviť, zlepšiť a zdokonaliť. Človek seje, ale rast dáva Boh, tak aj Ježiš dáva úspech tomu, kto je ochotný pristúpiť k nemu podľa vzoru učeníkov. Ináč to nejde.
Každý z nás stojí pred obrovskou výzvou: priniesť to, čo má a zažiť zázrak, alebo zostať stáť a váhať, lebo logika mi diktuje niečo iné. V konečnom dôsledku úspech je v mojich rukách. V tvojich rukách.
V chráme, ktorý stojí na mieste tohto zázraku sa nachádza mozaika dvoch rýb a piatich chlebov. Benediktíni predávajú tričko s mozaikou a pod ňou nápis: S láskou je to ako s tými chlebmi a rybami. Vždy je jej málo až do chvíle, keď ich začneš rozdávať. Tu je skryté tajomstvo. Zázrak sa stane až vtedy, keď to, čo máš, dáš Ježišovi do rúk.
Urob konečne tento krok. Zastav sa a pozri sa, kde sa nachádzaš. Čo by si rád urobil, dosiahol, alebo z čoho vlastne sa chceš konečne vymotať. Pozri sa, aké možnosti a talenty máš ty. A potom ich prines Ježišovi. Takto sa sám pričiníš a pomôže ti aj Boh!
róbert jáger, 2013
