Bratia, všetko, čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a útechu z Písma mali nádej. Boh trpezlivosti a potechy nech vám dá, aby ste jedni o druhých zmýšľali podľa Krista Ježiša, a tak jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista. Preto prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás, na Božiu slávu. Hovorím totiž, že Kristus bol služobníkom obriezky v záujme Božej pravdy, aby potvrdil prisľúbenia dané otcom a aby pohania oslavovali Boha za milosrdenstvo, ako je napísané: „Preto ťa budem velebiť medzi národmi, a ospevovať tvoje meno.“
(Rim 15,4-9)
Trpezlivosť a potecha z Písma v minulosti vedie apoštola Pavla k nádeji, že Boh trpezlivosti a potechy sa ukáže aj v prítomnosti. Tá bola poznačená narušeným vzťahom medzi kresťanmi z obriezky (tzv. židokresťanmi) a kresťanmi, ktorí pochádzali z iných národov (tzv. pohanokresťanmi). Apoštol Pavol obidve skupiny stavia v prvých kapitolách listu do pozoru a pripomína, že tak Židia ako aj pohania nie sú z rozličných dôvodov spravodliví pred Bohom a všetci potrebujú spásu, ktorá sa zjavila v Ježišovi Kristovi.
Boh sa dal v Ježišovi poznať ako Boh všetkej útechy a trpezlivosti. Keď je teda Boh tak milosrdný k ľuďom – tak židom či pohanom – ako môžu byť tí, ktorí v Ježišovi Kristovi uverili v Božiu lásku a vzývajú jeho meno, takí nemilosrdní k sebe navzájom? Pavol preto vyzýva obidve skupiny k vzájomnému prijatiu a poukazuje, že prisľúbenia v Písme, ktoré boli zverené židovskému národu sa naplnia vtedy, keď budú pohanské národy oslavovať Boha za jeho milosrdenstvo.
Cirkev si v advente uvedomuje, že nie je exkluzívnym klubom vyhradeným len pre pár vyvolených, ktorí si potrebujú dokazovať, že sú lepší ako ostatní. Naopak, cirkev je spoločenstvom tých, ktorí v Božom milosrdenstve a trpezlivosti našli takú útechu, že si ju nemôžu nechať pre seba a delia sa o ňu s každým s kým sa to dá.
