(1) Jeruzalem, odlož rúcho svojho smútku a súženia a obleč si ozdobu slávy, ktorú ti Boh dáva naveky. (2) Zaodej sa plášťom Božej spravodlivosti a polož si na hlavu korunu slávy Večného. (3) Boh ukáže tvoj lesk všetkému, čo je pod nebom. (4) Boh ti dá navždy meno: Pokoj spravodlivosti a Sláva bohabojnosti. (5) Povstaň, Jeruzalem, a postav sa na výšinu, hľaď na východ a podívaj sa na svojich synov, zhromaždených od východu slnka až po západ na slovo Svätého. Tešia sa, že Boh na nich pamätal. (6) Vyšli z teba peši, odvlečení nepriateľmi, ale Boh ich privedie k tebe a ponesie ich so slávou ako na kráľovskom tróne. (7) Boh totiž rozkázal znížiť každý vysoký vrch a odveké pahorky a vyplniť údolia na úroveň zeme, aby Izrael bezpečne kráčal pod Božou slávou. (8) Na Boží rozkaz lesy a všetky voňavé stromy zatônia Izraela. (9) A Boh povedie Izrael v radosti, vo svetle svojej veleby, v milosrdenstve a spravodlivosti, ktoré pochádzajú od neho.
(Bar 5,1–9)
Každý občas potrebuje prestávku. Len tak, jednoducho preto, že nie sme stroje, ale ľudia. Nedá sa síce zastaviť svet a vystúpiť z neho, ale je fajn zložiť nachvíľu z pliec ťarchu povinností a načerpať silu pre ďalšiu cestu. Adventné obdobie je výbornou príležitosťou dopriať si výživný wellness pre dušu aj pre telo. Boh nám ho ponúka v plnej miere.
Prorok v našom čítaní zo starozákonnej knihy Baruch najprv vyzýva Jeruzalem na zmenu aktuálneho šatníka (vv. 1–2). Bude to azda zrozumiteľnejšie, keď si uvedomíme, že mestá sú v Biblii ženského rodu. Teda Jeruzalem je ako žena, ktorá sa pripravuje na nejakú spoločenskú udalosť; vezme si nové šaty a vytiahne najkrajšie šperky. Takto pripravená sa môže so znakmi kráľovskej hodnosti ukázať svetu. Podobne chce Boh, aby každý z nás vyžaroval navonok to pekné a dobré, čo do nás pri stvorení vložil. Obdarovať niekoho niečím pekným sa nezakazuje 🙂
Pravda o dôstojnosti človeka sa prejavuje v tom, že nie sme čísla, ale máme meno. Menom sa odlišujeme od iných, predstavujeme sa ním. Naši známi nás oslovujú menom. Obraz Jeruzalema ako ženy rozvíjajú dokonca dve nové mená, ktoré mesto dostáva od Boha; Pokoj a Sláva (v. 3). Pokoj je síce v slovenčine mužského rodu, ale keď sa pozrieme do pôvodného gréckeho textu, nájdeme tam podstatné meno ženského rodu eirēnē, od ktorého pochádza meno Irena. Za menom Sláva sa zase skrýva grécke slovo doxa.
Ženský prvok v našom úryvku dopĺňa do tretice obraz matky. Mama Jeruzalem intenzívne prežíva vlastné Adventné obdobie. Je to čakanie na príchod detí (v. 5), ktoré sa po dlhom čase vracajú domov zo zahraničia. Baruch má na mysli koniec babylonského zajatia. Z historického hľadiska ide v prípade Baruchovej knihy o spätný pohľad na udalosti, ktoré sa odohrali približne pred štyrmi storočiami. Dnes vieme, že návrat nebol vôbec jednoduchý ani hladký. Podaril sa iba preto, že Boh sám pripravil svojmu ľudu cestu (v. 7); bola to jeho iniciatíva.
Pekný moment súvisiaci s návratom do rodičovského domu predstavuje príroda. V závere čítania priam cítime vôňu stromov, ktoré podľa Božieho rozkazu poskytnú Božiemu ľudu príjemný tieň na náročnej ceste (v. 9). Možno aj vašu domácnosť zdobí v týchto dňoch adventný veniec. Nech nám spolu so stromčekom na Vianoce pripomína, že Boh nás chráni na všetkých našich životných cestách.
Čerpajme z modlitby a Božieho slova pokoj, aby si v našej prítomnosti iní oddýchli a nabrali potrebné sily. Všetkým prajem požehnanú nedeľu.
Foto: Yøe Kovalík.
Literatúra: Septuaginta deutsch: Erläuterungen und Kommentare II (Stuttgart 2011).
