V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judejskej púšti: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“
To o ňom povedal prorok Izaiáš: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!‘“ Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med. Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán.
Keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu na krst, povedal im: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!? Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: ‚Naším otcom je Abrahám!‘ – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“ (Mt 3,1-12)
Evanjelista Matúš na dramatickom púštnom príbehu Jána Krstiteľa vysvetľuje podstatu nebeského kráľovstva. Na prvom mieste v Jánovom ohlasovaní je informácia o blízkosti nebeského kráľovstva. Božie kráľovstvo je teda to, čo je blízko. Blízkosť Božieho kráľovstva znamená blízkosť jeho moci, čo v ušiach Jánových poslucháčov mohlo znieť ako blízkosť kráľa a jeho vojska, ktoré už je na hraniciach a prichádza nastoliť nový poriadok. Svedčí o tom aj výčitka saducejom a farizejom, ktorým Ján pripomína, že nie sú úprimní a chcú sa len šikovne vyhnúť „budúcemu hnevu“ prichádzajúceho Mesiáša.
Práve opis budúceho hnevu odhaľuje ďalšiu črtu nebeského kráľovstva. Jeho príchod spôsobí oddelenie úrodných stromov od neúrodných, ako to naznačuje obraz sekery priloženej ku koreňom stromov i oddelenie zrna od pliev naznačené v symbole vejačky. Tvrdosť Krstiteľových slov môže modernému čitateľovi spôsobovať nepríjemné pocity, pretože sa akosi podvedome pri čítaní zastavuje pri obrazoch vyťatých stromov a odfúknutých pliev. Patrí to možno k negatívnemu nastaveniu moderného človeka reagovať a všímať si najmä to zlé a potrestané. Pritom slová Jána Krstiteľa pozývajú k veľmi pozitívnej budúcnosti.
Ján ohlasuje príchod Božieho kráľovstva a krstí v Jordáne len preto, aby pripravil cestu Pánovi. Lebo ten, ktorý prichádza je Boh sám. A treba povedať, že prichádza ako hospodár do svojho sadu a na svoje hospodárstvo, aby sa tešil z úrody. Prichádza nájsť úrodné stromy a umiestniť kvalitnú pšenicu do svojej sýpky. Oddelenie pliev a vyťatie neúrodných stromov má jediný zmysel v oslave toho, čo žije a dáva život. Ukazuje sa tak eminentný záujem nebeského kráľovstva o život, ktorý je vyjadrený v obraze ovocia a zrna zhromaždeného do sýpky. Blízkosť nebeského kráľovstva teda znamená priblíženie moci života. Len pšenica a dobré ovocie sú s prichádzajúcou mocou života kompatibilné. Preto Ján Krstiteľ hovorí o krste Duchom Svätým a ohňom. Úroda bude ponorená do života a neúrodné stromy s plevami do ohňa.
Možno povedať, že Jánovo volanie na púšti je volaním po živote; a keďže Ján Krstiteľ to volanie po živote ohlasoval ako volanie po pokání – zmene zmýšľania (z gréckeho metanoia) – bolo by dobre vnímať pokánie nie ako smrť, ale naskrze pozitívne: ako oživenie. Ak by sme chceli moderný titul pre Jána Krstiteľa, možno by obstál titul „záchranár“.
Štefan Novotný, 3.12.2016
