„… Chcem urobiť všetko pre to, aby som hrôzy a obete vojny zažehnal v najkratšom čase a svojim národom znovu navrátil tak chýbajúce požehnanie pokoja …“, povedal Karol I. vo svojom manifeste pri nastúpení na trón 22. 11. 1916 (KOVÁCS, Elisabeth, Untergang oder Rettung der Donaumonarchie? 1. zväzok: Die österreichische Frage. Kaiser und König Karl I. (IV.) und die Neuordnung Mitteleuropas (1916-1922), Wien 2004.) Cisár Karol bol skutočne jediným z vedúcich osobností, ktorý tieto výzvy od vtedajšieho pápeža Benedikta XV. o nastolení mieru a pokusov o zjednotenie prijal a vypracoval aj konkrétne návrhy na ich riešenie. Prostredníctvom svojho švagra Sixta sa pokúšal dosiahnuť uzatvorenie mieru s Anglickom a Francúzskom. Tieto snahy nakoniec v roku 1918 stroskotali tým, že ho oklamal jeho vlastný minister zahraničných vecí. V dnešnom evanjeliu čítame: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!‘ Koľko hlasov potrebujeme počuť, aby sme znova v Európe a na Slovensku po ťažkých rokoch neurobili znova tie isté chyby? Prečo nechceme počuť pravdu? Vyšetrovateľ atentátu na následníka trónu v Sarajeve chcel hľadať pravdu, ale bol jedným z mála ľudí. Prečo my nechceme počuť pravdu o našej ekonomike, našom smerovaní a našich hodnotách? Strach z pravdy nám neumožní rozvoj, ale záhubu. Skúsme v tomto adventnom čase hľadať pravdu, nachádzať ju s Božou pomocou a potom prijať všetky možnosti na uskutočnenie tých činností, ktoré pomôžu nášmu Slovensku sa vzmáhať.
© Jaroslava Kmecová, 05. 12. 2015
