Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom.
Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“. (Mk 9,2-10)
Udalosť Ježišovho premenenia na vysokom vrchu nás spája s jedným z najvýznamnejších momentov izraelského národa: dar Zákona a Zmluvy na hore Sinaj. Evanjelista nás odkazuje na knihu Exodus a jej kapitoly 19-31. Po uzavretí zmluvy vyliatím krvi býčkov na oltár a pokropením ľudu, Mojžiš vystupuje na vrch, zostupuje Pánova sláva a zahaľuje vrch šesť dní. Potom Boh volá Mojžiša k sebe (porov. Ex 24), Mojžiš je tam štyridsať dní a štyridsať nocí a dostáva príkazy týkajúce sa bohoslužby (Ex 25-31). Evanjelista Marek začína svoj úryvok: „O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty.“ (Mk 9,2) Navyše aj Mojžiš mal vystúpiť k Pánovi s Áronom, Nadabom a Abiuom a sedemdesiatimi zo starších (porov. Ex 24,1). Výslovné menovanie troch Mojžišových spoločníkov nám spojenie uľahčuje.
Podľa rozprávania knihy Exodus je toto však minimálne už druhý výstup Mojžiša na vrch. Ten prvý sa odohráva v kapitolách 19 a 20. Tu sú prepojenia s Markovou staťou ešte silnejšie, ba až bijú do očí: „A Pán opäť hovoril Mojžišovi: ,Hľa, ja prídem k tebe v hustom mraku, aby ľud počul, keď sa s tebou rozprávam, a aby ti veril naveky.’ Mojžiš oznámil slová ľudu Pánovi. A Pán povedal Mojžišovi: ,Choď k ľudu a postaraj sa o ich posvätenie dnes a zajtra! Aj šaty nech si vyperú.‘“ (Ex 19,9-10) Spoločné témy s Markovou staťou sú jasné: vrch zakryje oblak, z ktorého bude počuť Boží hlas a ten chce docieliť, aby ľud veril Božiemu poslovi naveky; a potom je tu ešte téma očistenia šiat. Mojžiš vystupuje na vrch a dostáva prvý balík prikázaní, medzi ktorými je aj Desatoro. Potom sa v kapitole 24 uzatvára zmluva medzi Bohom a jeho ľudom a následne Mojžiš vystupuje na vrch znova o šesť dní a dostáva druhý balík prikázaní, o čom sme už hovorili. Ako sme už povedali, Marek týmito odkazmi prepája udalosť Ježišovho premenenia s celou udalosťou daru Zákona a Zmluvy. Ježiš tak na jednej strane ako Mojžiš vystupuje na vrch so svojimi blízkymi spoločníkmi, kde však na strane druhej už premenený Mojžiša stretáva spolu s Eliášom. Známe sú vysvetlenia, že títo dvaja predstavujú Tóru/Zákon a prorokov, teda celú starozákonnú tradíciu, ktorá je v dialógu s Kristom. Peter si chce ponechať všetkých troch a dať ich na rovnaký stupeň – každému svoj stánok. Tak ako na Sinaji aj tu sa zjavuje oblak. Tak ako na Sinaji aj tu z neho počuť Boží hlas. Tak ako na Sinaji aj tu tento hlas chce byť svedectvom o definitívnej legitimite, na Sinaji Mojžiša, tu Ježiša. Avšak z oblaku znie: „TOTO je môj milovaný syn, počúvajte ho!“ (Mk 9,7) a keď oblak zmizne ostáva iba Ježiš. Boh daroval na Sinaji svoj Zákon a Zmluvu svojmu milovanému synovi: izraelskému národu (porov. Oz 11,1), ktorý si mal pri tomto zjavení oprať šaty, teda očistiť sa – podľa predstavy, že pred Boha sa môže človek postaviť len očistený. Evanjelium zjavuje, že milovaným Božím synom je Ježiš a v ňom celé ľudské pokolenie. Aj Ježišov odev zažiari belobou, teda čistotou, ale takou, ktorú žiadny bielič na tomto svete nedokáže zabezpečiť – to dokáže iba Božia moc. Človek sám sa na stretnutie s Bohom nedokáže pripraviť žiadnymi rituálmi očisťovania. Dokáže ho takým urobiť jedine Božia moc, jeho Duch skrze jednotu s Kristom, lebo jeho treba počúvať.
Matúš Imrich
