2. pôstna nedeľa B – slovo k prvému čítaniu (Gn 22,1-18)

1 Boh skúšal Abraháma a povedal mu: „Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“ 2 Boh hovoril: „Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Moria a obetuj ho tam ako zápalnú obetu na vrchu, ktorý ti ukážem.“ 9a Keď došli na miesto, ktoré mu ukázal Boh, Abrahám postavil oltár a poukladal naň drevo. 10 Potom vystrel ruku, vzal nôž a chcel obetovať svojho syna. 11 Ale vtom naň zavolal anjel Pána z neba: „Abrahám, Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“ 12 Anjel mu povedal: „Nevzťahuj svoju ruku na chlapca a neublíž mu! Teraz viem, že sa bojíš Boha, veď si mi neodoprel svojho jediného syna.“ 13 Abrahám zdvihol oči a uzrel barana zachyteného rohami v kroví. Vzal ho a obetoval namiesto svojho syna ako zápalnú obetu. 15 Anjel Pána znova zavolal z neba na Abraháma: 16 „Na seba samého prisahám taký je výrok Pána : Pretože si toto urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna, 17 požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na brehu mora a tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov. 18 A pretože si poslúchol môj hlas, v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.“
(Gn 22,1-2.9a.10-13.15-18)

Jeden z dôležitých motívov v Knihe Genezis je počúvanie Božieho hlasu a následky počúvania niekoho iného. Daný motív je dramaticky prítomný v príbehoch viacerých postáv. Najprv je to Adam, ktorý má počúvať Boží hlas, aby nejedol zo stromu poznania dobra a zla. Namiesto Božieho hlasu počúvne hlas svojej ženy (Gn 3,17) a dôsledky dobre poznáme. Nová nádej prichádza s postavou Noema, ktorý „viedol bohumilý život“ (Gn 6,9) a (u)robil všetko tak, ako mu rozkázal Pán (Gn 7,5). Niečo vážne a zlé sa udeje až na konci, po potope, keď prichádza kliatba, pretože sa Noe opil a jeden z jeho synov videl jeho nahotu (Gn 9,18-27). V prípade patriarchu Abraháma je poradie opačné; najprv počúvne radu (dosl. hlas) svojej ženy, aby mal dieťa s jej slúžkou (Gn 16,2), čo vedie k rodinnej roztržke, a hriech z raja sa opakuje. Až neskôr, keď už má Abrahám okrem Izmaela aj Izáka, prichádza skúška, v ktorej Abrahám obstojí. To je obsahom nedeľného čítania.

Abrahám sa pri obetovaní Izáka preukázal ako muž, ktorý sa bojí Boha (22,12), a čo je ešte dôležitejšie, počúvol Boží hlas (22,18). Toto vedie k vyhláseniu požehnania nad jeho potomstvom a nad všetkými národmi, teda nad celým ľudstvom. Napriek tomu, že Abrahám napokon obstál v skúške, nie je prototypom poslušnosti Božiemu hlasu v Genezis. Vzorovou postavou je Jozef. On sa opakovane nenechal zviesť (39,8.12) Putifarovou ženou a nepočúval ju (39,10). Vyzerá to tak, že opakované pokúšanie Jozefa neoslabuje, ale robí ho silnejším. To všetko preto, že na rozdiel od predchádzajúcich biblických postáv ne-počúval nesprávny hlas. Konečným dôsledkom Jozefovho rozhodnutia je po prvý krát v Genezis nie rozdelenie, ale spojenie rodiny. Až od Jozefa sa konečne v hojnosti napĺňa požehnanie dané Adamovi (47,27).

Počúvať Ježiša, milovaného Syna, je inštrukcia, ktorú dostali vybraní učeníci na vrchu premenenia. Videli sme, že už Starý zákon svedčí o dobrom ovocí poslušnosti Božiemu hlasu. Požehnanie našich rodín, požehnanie nového Izraela – Cirkvi vychádza z počúvania Ježišovho hlasu. A to je ďalšia z výziev aktuálneho pôstneho obdobia.

© Jozef Kohut, 24.2.2018
Literatúra:
Timothy J. Stone: Joseph in the Likeness of Adam: Narrative Echoes of the Fall, In Genesis and Christian Theology, Eerdmans, 2012.