(1) Boh skúšal Abraháma a povedal mu: „Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“ (2) Boh hovoril: „Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Moria a obetuj ho tam ako zápalnú obetu na vrchu, ktorý ti ukážem.“ (9a) Keď došli na miesto, ktoré mu ukázal Boh, Abrahám postavil oltár a poukladal naň drevo. (10) Potom vystrel ruku, vzal nôž a chcel obetovať svojho syna. (11) Ale vtom naň zavolal anjel Pána z neba: „Abrahám, Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“ (12) Anjel mu povedal: „Nevzťahuj svoju ruku na chlapca a neublíž mu! Teraz viem, že sa bojíš Boha, veď si mi neodoprel svojho jediného syna.“ (13) Abrahám zdvihol oči a uzrel barana zachyteného rohami v kroví. Vzal ho a obetoval namiesto svojho syna ako zápalnú obetu. (15) Anjel Pána znova zavolal z neba na Abraháma: (16) „Na seba samého prisahám taký je výrok Pána : Pretože si toto urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna, (17) požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na brehu mora a tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov. (18) A pretože si poslúchol môj hlas, v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.“
Gn 22,1–2.9a.10–13.15–18
Druhá pôstna nedeľa nám rovnako ako prvá predkladá čítanie z Knihy Genezis. Od Noema a potopy sa posúvame ďalej k prvému patriarchovi Abrahámovi. Známemu príbehu z 22. kapitoly zvykneme hovoriť Obetovanie Izáka, ale židovská tradícia ho volá Akeda, čiže Zviazanie. Sám o sebe a vytrhnutý z kontextu by to bol príbeh o nejakom krutom božstve, ktoré sa nevyberavým spôsobom zahráva s človekom alebo o pomätenom otcovi, ktorý spôsobuje hlbokú traumu svojmu dieťaťu. Keď ho však budeme vnímať v súvislostiach rozprávania o patriarchoch a celých dejín Izraela, ukáže sa úplne iný obraz.
S Abrahámom sa začal proces, ktorý ďaleko presahuje život jedného starého muža. Cieľ je sústredený v slovách, ktoré kedysi počul od Pána: „Odíď… do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa…“ (Gn 12,1.2). Naša epizóda hovorí, že jedna vec je vydať sa na cestu do Zasľúbenej zeme, ale celkom iné je zachovať si dôveru, aj keď sa všetko zdá byť stratené (Speiser, 166). Púť k naplneniu prisľúbení vedie cez situácie, ako je tá, ktorú Abrahám aktuálne skusuje. Čitateľ Knihy Genezis tu objavuje svedectvo, že existencia Izraela nie je samozrejmá; je plodom Božej milosti. Inými slovami povedané, Izrael existuje len preto, že to chce Boh (Kuschel, 46).
Boží príkaz daný Abrahámovi, aby obetoval Izáka (v. 2), spôsobuje veľké napätie a vytvára v príbehu krízu, ktorá potrvá tri dni (v. 4), ale rozprávač ju zhŕňa do niekoľkých riadkov (vv. 3–11). Všetci zúčastnení mlčia a ako prvý prehovorí Abrahám; svojim dvom sluhom stroho prikáže, aby s nimi nešli ďalej. Nasledujúce udalosti sa tak odohrajú v samote bez svedkov, podobne ako mnohé naše vnútorné zápasy. Súčasťou Abrahámovho rozkazu sluhom sú dve slová, ktoré nedeľný lekcionár vynecháva: „Pomodlíme sa a vrátime sa“ (v. 5). Modlitbou sa myslí doslova poklona; a naozaj tu ide o veľké sklonenie Abrahámovho života pred Bohom.
Druhé slovo je vrátime sa. Aj keď je jasné, že Abrahám na rozdiel od čitateľa nevie, že Boh ho „len“ skúša, predsa volí množné číslo. Existujú tri možnosti výkladu uvedeného javu: 1. je to milosrdné klamstvo, ktorým chce zamaskovať skutočnú povahu obety; 2. nemá v úmysle obetovať Izáka a nebude poslúchať Boží príkaz; 3. verí (a prorokuje), že sa nejako splnia Božie prisľúbenia aj napriek Izákovej smrti. Štvrtá alternatíva je ponechať tomuto Abrahámovmu výroku jeho záhadnú nejednoznačnosť, pretože veriaci sa môže zvlášť počas silnej krízy rozhodovať medzi rôznymi postojmi (Wenham, 107).
Boh Abrahámovi nanovo daruje jeho milovaného syna Izáka. Namiesto chlapca, v ktorom je budúcnosť celého Izraela, zomiera na vrchu v krajine Moria baran zachytený rohami v kroví (v. 13). To je prvá zmienka o zástupnej obete v Písme. Namiesto nás sa neobetuje nemé zviera, ale pravý Baránok, ktorého si zaobstaral Boh; milovaný Boží Syn. Jeho smrť na Golgote nám daruje život. Ďakujme za Ježišovu lásku a v jeho kríži hľadajme silu do našich životných skúšok. Všetkým čitateľkám a čitateľom vyprosujem požehnanú druhú pôstnu nedeľu.
V archíve našej stránky nájdete zamyslenie k aktuálnemu čítaniu z roku 2020 a ešte jedno staršie z roku 2018.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: ESPé – Temnota padá
Literatúra:
KUSCHEL, K., Spor o Abrahama (Praha 1997).
SPEISER, E. A., Genesis: Introduction, Translation, and Notes (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) I.
WENHAM, G. J., Genesis 16–50 (Word Biblical Commentary; Dallas 1994) II.
