O niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“
Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: „Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“ Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať ochrnutému: „Odpúšťajú sa ti hriechy,“ alebo povedať: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.“ A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.“ (Mk 2,1-12)
Dnešná udalosť má veľmi zaujímavý detail: ochrnutého muža nesú k Ježišovi. A nesú ho dokonca štyria. A keď sú už na mieste, zrazu zistia, že sa nedá ísť ďalej. Toľko je tam ľudí, že celý pokus o záchranu – zdá sa – stroskotá na konci cesty. Už len krôčik…….ale oni sa nevzdávajú. Sú tvoriví a flexibilní. Nejde to dverami, otvorme strechu…
Pre niekoho je nereálne, že odkrývajú strechy. A následne celá udalosť je potom iba zbožne vymyslená historka. Ale keď zvážime, že domy tej doby mali ploché strechy, terasy, ktoré využívali na sušenie ovocia a obilnín, a popritom to boli iba trámy prekryté palmovými listami – zvlášť medzi chudobnejšími vrstvami – vidíme úplne inú perspektívu.
Avšak oveľa dôležitejším faktom sa mi vidí ich húževnatosť a flexibilita. Ba dokonca viera, ktorú aj sám Ježiš uznáva: keď videl ich vieru….alebo opačne. To, čo nazývame viera, nie je teória, ale skutok, dôvera a z nej plynúci postoj. Priniesli ochrnutého k Ježišovi, hoci to nebolo jednoduché – museli ho vziať štyria – a nevzdali sa, kým ho nepoložili pred neho. A výsledok? Zažili zázrak! Toto je viera!!!!!!!!
Čo oslovuje mňa? Prinášať iných k Ježišovi, hoci to chce úsilie, tvorivosť, hoci treba prekonávať bariéry, prekážky, mnohokrát hľadať vhodnejšie cesty…
Preto vám všetkým chcem navrhnúť, aby sme prinášali jeden druhého k Nemu. Na začiatku to chce empatiu a všímavosť voči ostatným. Mať otvorené oči a srdce. Všimnúť si ľudí okolo nás, ich trápenia a radosti a následne ich predostrieť v modlitbe Ježišovi. Úplne legitímne môžeme si prizvať k tomu aj ostatných. Prosme spoločne. A majme trpezlivosť, ako tí štyria, nevzdávajme sa hneď pri prvej prekážke….. a sami zažijeme zázrak, Jeho prítomnosť……
© róbert jáger, 2013
