V popredí dnešného evanjelia je čas strávený s Bohom v samote. Ježiš ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Ako často my z nášho pracovného prostredia sa odoberieme do samoty? Ako často túto samotu vyhľadávame? V dnešnej dobe nikto nechce byť sám. Niektorí ľudia sa boja byť sami so sebou. Ale prečo? Počas dňa stretneme veľa ľudí, zažijeme mnoho situácií, prežijeme veľa emócií. Všetko potrebujeme vo svojom vnútri prehodnotiť. Byť v tichosti a v samote, každému človeku pomáha. Je nevyhnutné zamyslieť sa nad sebou a svojim konaním. V období pôstu máme priestor pre ticho. Rozhodnúť sa pre neho musí každý z nás. V tomto tichu má priestor predovšetkým „Duch Svätý – to je predovšetkým láska, vzťah, intimita, dôvera, jednota a zdieľanie. Veriť v Ducha Svätého znamená uvedomovať si Božiu lásku, ktorá preniká do vnútra nášho srdca, aby nás uzdravila a naplnila. Duch Svätý predstavuje osobnú lásku medzi Bohom a mnou, rovnako ako lásku, ktorá zo mňa chce vyžarovať.“ (Grün, A. – Důvěřuj sobě. Jak s odvahou překonávat krize.) Práve v pôste sa môžeme naučiť odísť do samoty a počas roka sa k nemu neustále vracať, aby sme si pripomenuli podstatu nášho života a našej práce. Ta spočíva v múdrosti, v radosti a v službe. Aj keď ide o krátky okamih v našom živote, ale o to podstatnejší. Preto sa nebojme byť v samote, ktorá bude impulzom pre nové nápady a námety.
© Jaroslava Kmecová, 21. 02. 2015
