(1) Toto hovorí Pán: „Zachovajte právo, konajte spravodlivo, lebo je blízko moja spása, už príde, aj moja spravodlivosť, už sa zjaví. (6) A cudzincov, čo sa vinú k Pánovi, čo si ho ctia, čo milujú jeho meno a čo mu slúžia, všetkých, čo zachovávajú sobotu bez znesvätenia a pridŕžajú sa mojej zmluvy, (7) privediem na svoj svätý vrch a naplním ich radosťou v mojom dome modlitby. Ich žertvy a ich obety mi budú potešením na mojom oltári; veď môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy.“
Iz 56,1.6–7
Dnešný úryvok z proroka Izaiáša predstavuje známe dvojice, ktoré často v Písme vystupujú spolu. Boh najprv od človeka vyžaduje zachovanie práva a konanie spravodlivosti (v. 1a). Ich spojenie funguje ako tzv. hendiadys – dosl. z gr. jedno prostredníctvom dvoch – jedna myšlienka sa vyjadruje pomocou dvoch priradených podstatných mien (Heriban, 448). Právo a spravodlivosť v sebe zhŕňajú celú prorockú etiku (Blenkinsopp, 134). Z tejto etiky, čiže požiadaviek na ľudské konanie, vyzdvihuje nasledujúci verš, ktorý lekcionár vynecháva, dve veci: strážiť sobotu pred znesvätením a strážiť svoju ruku pred robením čohokoľvek zlého (v. 2).
Boh je optimista. Nežiadal by od nás nemožné. Verí, že dokážeme bojovať s vlastnou neprávosťou a nespravodlivosťou a premáhať ich. Ale je aj realista a pozná ľudskú krehkosť. Preto viac ako sterilnú bezchybnosť, ktorá tak často zaváňa pýchou, oceňuje obyčajnú snahu. K úsiliu z našej strany pridáva čosi svoje – spásu a spravodlivosť (v. 1). To je druhá známa biblická dvojica, ktorá sa nachádza v úvodnom verši. Spravodlivosť ako požiadavka kladená na človeka sa stretáva s Božou spravodlivosťou. Hoci hebrejčina v obidvoch prípadoch používa rovnaký výraz tsedaqah, grécky preklad Septuaginty naznačil rozdiel tým, že v prípade človeka použil bežné slovo dikaiosynē (spravodlivosť) a v súvislosti s Bohom výraz eleos (súcit, zľutovanie, milosrdenstvo).
Izrael je zodpovedný za to, aby viedol život v spravodlivosti (Goldingay, 316). Každý jednotlivec sa má podľa svojich síl a možností pričiniť o dobré vzájomné vzťahy v spoločenstve; to je dikaiosynē. Boh je garantom, že sa s Izraelom vždy bude zaobchádzať spravodlivo; to môžeme nazvať slovom eleos. Spolu s Božou spravodlivosťou, sa približuje jeho spása. Idú ruka v ruke a ešte viac ukazujú, že Boh nie je ničiteľ, ale spasiteľ/záchranca. Božie spásne konanie sa netýka iba členov vyvoleného národa. Deliaca čiara podľa Izaiáša neprechádza medzi Izraelom a ostatným svetom. Miesto na svätom vrchu (v. 7) majú aj cudzinci, ktorí lipnú k Pánovi (vv. 3.6). Boh v rovnakom duchu pozerá aj na eunuchov, ktorí strážia jeho soboty (vv. 4–5).
Keď sa spojí ľudská snaha s Božou milosťou prináša to dobré ovocie. Vidíme ho v závere nášho čítania; človek je naplnený radosťou (v. 7a). A nie len to; aj Boh nachádza potešenie (v. 7b). Niekedy stačí málo a svet je oveľa krajší. Ďakujme za Božiu spásu a spravodlivosť, ktoré k nám prišli v Ježišovi Kristovi a prijmime ich ako vzácne dary pre naše životné okolnosti. Požehnanú nedeľu všetkým.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Sima Martausová – Baránok
Literatúra:
BLENKINSOPP, J., Isaiah 56–66: a new translation with introduction and commentary (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) 19B.
GOLDINGAY, J., Isaiah (Understanding the Bible Commentary Series; Grand Rapids, MI 2012).
HERIBAN, J., Príručný lexikón biblických vied (Bratislava, 1998).
