Múdrosť si postavila dom, sedem stĺpov vytesala. Pozabíjala svoj dobytok, namiešala víno a prestrela svoj stôl. Poslala svoje služobnice, aby volali z pevnosti a z vyvýšenín mesta: „Kto je nedospelý, nech príde ku mne.“ A pochábľovi hovorí: „Poďte, jedzte môj chlieb a pite víno, ktoré som vám namiešala; zanechajte detinskosť a žite a kráčajte cestami rozumnosti.“
(Prís 9,1-6)
Nedeľné čítanie zobrazuje „Múdrosť“, ktorá pozýva okoloidúcich k sebe na hostinu. Čítanie sa stane zaujímavejším, keď si všimneme nasledujúce verše (Prís 9,13-18). Tu je vykreslená ďalšia postava, ktorá (podľa hebr. textu) identickými slovami ako „Múdrosť“ tiež pozýva okoloidúcich k sebe. Je to „Pochabosť“. „Múdrosť“ a „Pochabosť “ hovoria to isté. Akoby sa chcelo naznačiť, že v živote nie až také jednoduché rozlíšiť medzi múdrosťou a pochabosťou.
V biblickom texte sú uvedené aj rozdiely. „Múdrosť“ ponúka zo svojho – svoj dom, svoj dobytok, svoje víno, svoj stôl, (posiela) svoje služobnice. „Pochabosť“ chváli ukradnuté a pokútne získané. Jedna podáva víno, druhá nemôže ponúknuť ani vodu. Ale najväčší rozdiel je v dôsledkoch. „Múdrosť“ vyslovuje tri imperatívy: zanechajte detinskosť (hlúposť), žite, kráčajte cestou rozumnosti. „Pochabosť“ môže v konečnom dôsledku priviesť iba k tieňu, podsvetiu, k smrti.
Ježiš ponúka pravý pokrm a pravý nápoj, svoje telo a svoju krv, lebo on je pravá múdrosť (Jn 6,51-58).
© Jozef Kohut, 13.8.2015
(foto: Anna Macková)
