Pred pár dňami som sa stretla so Slovákmi žijúcimi v inej krajine. Zaskočil ma ich názor na život. Povedali, že človek na to, aby sa mal dobre potrebuje kradnúť a žiť z výhod, ktoré mu konkrétny štát ponúka. Nie je to iba problém týchto konkrétnych ľudí, ktorí žijú už v inej krajine. Veľa takýchto ľudí žije tu a teraz, vedľa nás. Iste, možno je to ľahší spôsob života, možno je to pre niektorých životným štýlom. Tento názor je proti Božím, cirkevným a svetským zákonom. Môže sa zdať, že človek žijúci týmto spôsobom života, sa má lepšie. Ale je to iba zdanie. Veď to všetko nie je naveky. Nič z toho, čo máme na tomto svete, si nemôžeme zobrať na druhý svet. Ani majetok, ani veci, ani prácu. V dnešnom evanjeliu je ústrednou témou večný život. Ako často myslíme na to, čo bude vo večnosti? Ako často sa rozhodujeme vo svojom živote, vo svojej práci, vo svojom duchovnom živote pamätajúc na to, že podľa toho budeme súdení? Možno je jednoduchšie kradnúť, nepracovať, neštudovať, neprinášať rozvoj. Iste je to pohodlnejšie. Ale je to aj zodpovedné vo vzťahu k večnosti?
© Jaroslava Kmecová, 15. 08. 2015
