Toto hovorí Pán Sobnovi, správcovi kráľovského paláca: (19) „Vyženiem ťa z tvojho miesta, zosadím ťa z tvojho úradu. (20) V ten deň zavolám svojho služobníka Eliakima, Helkiášovho syna, (21) oblečiem ho do tvojej tuniky, opášem ho tvojím pásom a vložím do jeho rúk tvoju moc. On bude otcom obyvateľom Jeruzalema i Júdovmu domu. (22) Na jeho plece položím kľúč Dávidovho domu; keď on otvorí, nik nebude môcť zavrieť, a keď on zavrie, nik nebude môcť otvoriť. (23) Zarazím ho ako kolík na pevnom mieste a bude trónom slávy pre dom svojho otca.“
Iz 22,19–23
Úrady a funkcie patria k životu a sú potrebné. Fundovaní a čestní ľudia môžu v týchto pozíciách urobiť veľa dobrého pre spoločnosť. Moc v nesprávnych rukách prináša veľa zla. Dnešné čítanie z Izaiáša obsahuje časť proroctva adresovaného úradníkovi, ktorého dni vo funkcii sú zrátané. Ale je tu toho ešte oveľa viac.
Sobna podľa lekcionára plní úlohu správcu kráľovského paláca. Potvrdzuje to aj samotné Písmo: „Choďže k tomu úradníkovi, k Sobnovi, správcovi domu“ (22,15). Hebrejčina hovorí doslova, že je nad domom. Tento výraz pripomína Jozefa v Egypte, ktorý bol nad faraónovým domom (Gn 41,40). Sobna zastáva vysokú funkciu; je čosi ako premiér (Watts, 347). Biblický text mlčí o jeho ľudských aj odborných kvalitách. Všimnime si však, že kým iné postavy sú uvedené s patronymom (napr. Izaiáš syn Amosov, Achaz syn Joatamov, Eliakim syn Helkiáša, Asafov syn Joach), Sobna bol „synom nikoho“ a napriek tomu sa dokázal dostať v spoločenskom rebríčku veľmi vysoko (Blenkinsopp, 338). Výrok, že Boh ho vyženie a zosadí z úradu (v. 19) je prekvapivý a tvrdý. Kde hľadať príčinu jeho odvolania?
Sobna si myslí, že zomrie pokojne v Jeruzaleme (Goldingay, 130). Na kráľovskom pohrebisku si necháva vytesať honosnú hrobku, na ktorej stavbu osobne dozerá. Práve tu ho zastihne proroctvo a zaznie tvrdá výčitka: „Čože tu máš a kohože tu máš? Vysoko vytesal svoj hrob.“ (22,16). Boh ho karhá aj za skvostné vozy (22,18), na ktorých sa podľa všetkého predvádzal a ukazoval svoju dôležitosť (Roberts, 295). Iné bojové vozy a jazdci pritom jasne signalizujú, že Jeruzalem je v ohrození (22,7). Blíži sa nepriateľ a Boh vyzýva všetkých, aby robili pokánie (22,12). No obrátenie sa k Bohu neprichádza ani zo strany ľudu (v. 13), ani zo strany predstavených. Nová nádej prichádza s osobou Eliakima, Helkiášovho syna.
Eliakim, je predstavený ako služobník (v. 20). Oblečený do Sobnovej tuniky, opásaný jeho pásom a vystrojený jeho mocou, bude otcom Jeruzalemčanov (v. 21). Dostane kľúč Dávidovho domu (v. 22) a Boh ho zarazí ako kolík na pevnom mieste (v. 23). Ale slová o kolíku – síce predtým veľmi pevnom, – ktorý sa vyvalí a padne (v. 25), naznačujú, že ani on neobstojí. Dôvodom môže byť nepotizmus (rodinkárstvo), ktorého náznak vidia niektorí autori (Blenkinsopp; Roberts) vo v. 24. Sobnova pompéznosť je tak vystriedaná Eliakimovým uprednostňovaním vlastnej rodiny. Prvý vystúpil len na vrchol svojho ega a druhý neprekročil hranice rodinného kruhu. Zmena na poste správcu sa ukazuje byť iba kozmetická (Watts, 346); našťastie Boží pohľad preniká hlbšie.
Kľúč Dávidovho domu (v. 22) sa napriek karierizmu a klientelizmu jeho predošlých nositeľov napokon dostáva do správnych rúk, resp. na správne plece. Kniha Zjavenia apoštola Jána sa odvoláva na Izaiášove slová a aplikuje ich na Ježiša (Zjv 3,7). On moc, ktorou disponuje, nezneužíva vo svoj prospech. Naopak, slúži ňou, a preto je skutočným otcom (v. 21), nie len neosobným úradníkom. Postoj služby žiada Ježiš aj od tých, ktorým v cirkvi zveril moc kľúčov, tak ako Petrovi pri Cézarei (Mt 16,19). Mohlo by sa zdať, že ide iba o apoštolov, či pápežov, ale každý z nás je pozvaný prispieť svojím dielom k tomu, aby Cirkev bola viac rodinou Božích detí ako úradníckou štruktúrou. Ďakujme Ježišovi za jeho spasiteľnú a uzdravujúcu silu, za moc jeho kríža a zmŕtvychvstania, za lásku, ktorou vládne aj slúži.
Všetkým prajem požehnanú nedeľu.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Marián Milučký – Dobre je nám tu s tebou
Literatúra:
BLENKINSOPP, J., Isaiah 1–39: a new translation with introduction and commentary (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XIX.
GOLDINGAY, J., Isaiah (Understanding the Bible Commentary Series; Grand Rapids, MI 2012).
ROBERTS, J. J. M., First Isaiah: A Commentary (Hermeneia; Minneapolis, MN 2015).
WATTS, J. D. W., Isaiah 1–33 (Word Biblical Commentary; Nashville 2005) XXIV.
