Viete v čom robíme dnes často veľkú chybu? Púšťame sa do konania bez toho, aby sme v pokore a v pravde si prešli všetky pozitíva a negatíva. Týka sa to tak našej domácej ekonomiky, ako aj nášho osobného života, nášho profesionálneho života a našich vzťahov, nevynímajúc naše celoštátne záležitosti. Pustili sme sa do veľkej kritiky všetkého. Obviňujeme všetkých od vlády až po našich príbuzných za našu situáciu, v ktorej sa nachádzame. Iných obviňujeme za naše nešťastie, našu finančnú situáciu, náš nešťastný život. Pred pár dňami som sa dozvedela, že veľa ľudí, ktorí majú iba zdanlivé problémy oproti iným, sa tvária tak nešťastne, akoby už na svete neexistoval nikto s ťažším krížom. Mne osobne sa stalo, že ľudia s banálnymi problémami sa mi sťažovali a ja som ich povzbudzovala, pričom poznám nie jedného človeka s vážnejšími problémami. Prečo je to tak? Pretože nehľadáme pravdu v pokore. Preceňujeme svoje sily. Myslíme si o sebe, že náš názor je najsprávnejší a najlepší. Sme tak upriamení sami na seba, že vôbec neberieme do úvahy iné uhly pohľadov. Tak ako sa píše v dnešnom evanjeliu, najprv si nesadneme a neporozmýšľame o našej situácii. Pustíme sa do konania bez toho, aby sme situáciu zvážili, prehodnotili a zodpovedne sa postavili k jej riešeniu. Skúsme dnes prehodnotiť našu situáciu napríklad s financiami: Aké sú moje príjmy? Ako ich legálnym spôsobom v súlade s eticko-morálnymi princípmi zvýšiť? Aké sú moje výdavky? Aký je môj životný štandard? Čo môžem spraviť, aby môj rozpočet bol dobre nastavený? Koľko financií môžem ušetriť tak, aby som myslel aj na nepredvídateľné udalosti? Prajem nám všetkým, aby sme sa v pravde pozreli na naše konanie a správnym spôsobom ho zefektívnili tak, aby sme plne zobrali zodpovednosť za svoju činnosť.
© Jaroslava Kmecová, 03. 09. 2016
