24. nedeľa cez rok B – slovo k evanjeliu (Mk 8,27-35)

Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi do dedín okolo Cézarey Filipovej. Cestou sa pýtal svojich učeníkov: „Za koho ma pokladajú ľudia?“
Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za jedného z prorokov.“
„A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich.
Odpovedal mu Peter: „Ty si Mesiáš.“ Ale on ich prísne napomenul, aby o ňom nerozprávali nikomu.
Potom ich začal poúčať: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ Hovoril im to otvorene.
Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať. On sa obrátil, pozrel sa na svojich učeníkov a Petra pokarhal: „Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“
Potom zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.“ (Mk 8,27-35)

Učeníci v Markovom evanjeliu postupne spoznávajú kto je ich učiteľ. Počúvajú jeho podobenstvá, ktoré im potom v súkromí vysvetľuje, sú svedkami zázračných uzdravení, ktoré sa dejú jeho rukami i účastníkmi jeho sporov so zákonníkmi a farizejmi. Okrem toho vedia, že ich učiteľ nie je Jánom Krstiteľom ani jeho kópiou. V tomto sa odlišujú od „ľudí“ naokolo. Keď príde na Ježišova kontrolná otázka, vedia preto zhrnúť rozličné odpovede, ktoré ponúkajú zástupy Ježišových poslucháčov. Je tu však ešte jedna výhoda, ktorej sa môžu tešiť Ježišovi učeníci – a totiž, že im „je dané“ poznať tajomstvo Božieho kráľovstva:  „Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho s Dvanástimi, pýtali sa ho na podobenstvá. On im povedal: „Vám je dané tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách“ (Mk 4,10-11). Na základe tohto daru Peter prehlasuje, že Ježiš je Mesiáš.

Cesta učeníka sa však nekončí vyznaním. Keď im Ježiš nakreslí pokračovanie svojej a ich cesty – teda prijatie a nesenie kríža a vytrvanie až do konca – tak učeníci na čele s Petrom zlyhajú. Nemajú ešte zmysel pre Božie veci. Ešte sa musia veľa učiť. Vyznanie, že Ježiš je Mesiáš (teda Kristus) nestačí, je potrebné to, čo v dnešnom druhom čítaní prízvukuje Jakub: „Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva. Ale niekto povie: „Ty máš vieru a ja mám skutky. Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru.“ „(Jak 2,17-18). Všetci sme na ceste učeníkov a podobne ako im ani nám až tak slová nechýbajú. Inak je to však s vernosťou a vytrvalosťou v nasledovaní Ježiša v jeho ceste lásky na jeruzalemskú Kalváriu. Máme sa čo učiť…

Štefan Novotný, 13.9.2015