Je naše vnímanie zodpovednosti a milosrdenstva relatívne? V dnešnom príbehu mladší syn zobral svoju časť majetku a svojim hýrivým spôsobom ho premárnil. Uvedomil si svoju chybu a svoje zlyhanie a s pokorou sa vrátil k otcovi. Prosil ho o to, aby mu dal druhú šancu, ale už nie v pozícii syna, ale v pozícii nádenníka. Plne si priznal, že konal nezodpovedne a jeho správanie nebolo hodné syna. Avšak otec ocenil kajúcnosť svojho syna, ako aj priznanie si svojho zlyhania. Táto kajúcnosť a pokora s akou prišiel za svojim otcom boli odrazom jeho srdca, ktoré otec zobral do úvahy. To „zobral do úvahy postoj srdca“ znamená, že človek je milosrdný. Takže to milosrdenstvo neodporuje zodpovednosti. Ba priam naopak, milosrdenstvo priamo podporuje zodpovedný prístup v práci, v osobnom živote, v duchovnom živote a v akomkoľvek konaní človeka. Potvrdzuje to aj tá skutočnosť, že opovážlivo sa spoliehať na Božie milosrdenstvo je do neba volajúci hriech. Skúsme sa dnes zvlášť zamyslieť nad tým, ako zodpovedne pristupujeme k životu a ako sme milosrdní tak voči sebe ako aj k ľuďom, ktorých stretávame.
© Jaroslava Kmecová, 10. 09. 2016
