25. nedeľa A – slovo k prvému čítaniu (Iz 55,6–9)

(6) Hľadajte Pána, kým ho možno nájsť, volajte ho, kým je nablízku. (7) Nech zanechá bezbožný svoju cestu a zločinec svoje zámery, nech sa vráti k Pánovi a on sa nad ním zmiluje, k nášmu Bohu, lebo on veľkodušne odpúšťa. (8) Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú mojimi cestami, hovorí Pán. (9) Lebo ako vysoko je nebo nad zemou, tak vysoko sú moje cesty nad vašimi cestami a moje myšlienky nad vašimi myšlienkami.

Iz 55,6–9

Nedeľné čítanie je z 55. kapitoly Izaiáša. Jej úvod (vv. 1–3) o hostine, na ktorej je všetko zadarmo, sme čítali začiatkom augusta. Ďalšie verše (vv. 10–11) o účinnosti Božieho slova, ktoré sa prirovnáva k dažďu a snehu, nám priniesla liturgia ešte v prvej polovici júla. Pre zostavovateľov lekcionára to musela byť obľúbená časť Svätého písma. Hneď uvidíme, prečo. V dnešnej perikope, ktorá sa nachádza medzi spomenutými úryvkami, zaznievajú dva hlasy; prorok vyzýva hľadať Boha (v. 6) a vrátiť sa z nesprávnej cesty (v. 7); a Boh sa predstavuje ako ten, kto presahuje človeka (vv. 8–9).

Hľadať Pána (v. 6) môže každý. Nikto nie je menovite vylúčený. Pôvodne v Izraeli to znamenalo putovať do svätyne/sanktuária alebo žiadať Božiu odpoveď vo forme orákula. Deutero-Izaiáš spája hľadanie Boha so zanechaním starých spôsobov a s vydaním sa na cestu života (McKenzie, 144). Muselo byť veľmi povzbudzujúce počuť, že Boh je nablízku (v. 6), či už pre Izraelitov v zajatí v cudzine, ďaleko od mesta Jeruzalema a od Pánovho chrámu, alebo aj pre tých, ktorí zostali v zničenej vlasti. Avšak zdôraznenie Božej blízkosti bolo aj výzvou pre vieru sklamaných členov vyvoleného národa. Napriek nepriaznivým vonkajším okolnostiam je pre Izrael príhodný čas, čas milosti (Watts, 818).

Prorok sa zvlášť prihovára jednej skupine ľudí; sú to bezbožní a zločinci (v. 7). Oslovenie je na rozdiel od predchádzajúceho verša v jednotnom čísle. V konaní zla je jednoduché ukryť sa za dav/množstvo. Tu sa však zdôrazňuje osobná zodpovednosť jednotlivca. Zloba nevychádza z bezmennej masy ľudí, ale od konkrétnej osoby. Hoci náš text strháva masku hriechu, nehádže pravdu necitlivo do tváre. Namiesto obvinenia „ty bezbožník, ty zločinec“ používa tretiu osobu: nech zanechá bezbožný… nech sa vráti… Môže sa to zdať ako slabosť Boha. Ale v skutočnosti je to jedinečný Boží spôsob, ktorým priťahuje k svojmu milosrdenstvu.

V tomto duchu je možné rozumieť aj druhej časti nášho čítania. Keby sme sa pýtali, v čom sa Božie myšlienky a jeho cesty tak veľmi odlišujú od ľudských (vv. 7–8), odpoveď by sa pravdepodobne venovala téme zla, hriechu a spásy. Nedokážeme zlo tak ľahko vykoreniť. Možno sa dlho trápime s vlastnými hriechmi, alebo zlobou druhých. Boh sa vysporiada s hriechom tak, že sa zmiluje a veľkodušne odpúšťa (v. 7). Ničí hriech, ale chce premeniť a zachrániť hriešnika. V tom spočíva spása; nedokážeme si ju zadovážiť vlastnými silami, ale môžeme ju prijať ako dar od Boha.

Po vyznaní pri Cézarei Ježiš Petrovi vyčíta, že má zmysel iba pre to, čo je ľudské a nepozerá sa z Božej perspektívy (Mk 8,33). Tiež tu išlo o spásu. Peter nechcel pripustiť Ježišovo utrpenie, ktoré sa neskôr ukázalo byť spásonosné. Ježišove myšlienky boli ešte vysoko nad Petrovými, ale aj preňho prišiel čas milosti. Skloňme sa dnes pred tajomstvom nášho Boha; spoznávajme jeho myšlienky a kráčajme vytrvalo po jeho ceste. Všetkým požehnanú nedeľu.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Timothy – Ku komu pôjdem
Literatúra:
McKenzie, J. L., Second Isaiah: Introduction, Translation, and Notes (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XX.
Watts, J. D. W., Isaiah 34–66 (Word Biblical Commentary; Nashville, TN ^{Revised Edition}2005) XXV.