Povedali bezbožní: (12) „Číhajme na spravodlivého, lebo nám je na ťarchu. Stavia sa proti nášmu správaniu, vyčíta nám prestupovanie zákona, žaluje, že sme zradili svoju výchovu. (17) Nuž pozrime, či sú jeho reči pravdivé, a skúsme, ako sa to s ním skončí. (18) Lebo ak je ozaj Božím synom, on sa ho ujme a vyslobodí ho z rúk odporcov. (19) Skúšajme ho potupou a súžením, aby sme poznali jeho miernosť a vyskúšali jeho trpezlivosť. (20) Odsúďme ho na smrť potupnú, veď mu príde pomoc, ako hovorí.“
(Múd 2,12.17–20)
Určite vnímame pochmúrny tón dnešného starozákonného čítania z Knihy múdrosti: „Číhajme na spravodlivého… skúsme, ako sa to sním skončí… skúšajme ho potupou a súžením… odsúďme ho na smrť potupnú…“ Pred sebou máme akýsi záverečný test poriadnych ľudí zo strany tých, pre ktorých je život len náhoda a chcú si bez obmedzení užívať. Všetci ostatní, ktorí sa držia určitých princípov, sú považovaní za „slepých fanatikov“; sú tŕňom v oku a treba sa ich zbaviť (Winston, 114).
Zlo sa považuje za silné, ale náš úryvok pomáha odhaliť jeho pravú tvár. Pozorujeme tu žiarivý záblesk svetla. Na to, aby zlo niečo dosiahlo, musí sa združovať. Preto je tu množné číslo: „Číhajme…“ (v. 12). Proti jednému spravodlivému sa musí spolčiť celá tlupa bezbožných. Keď chce zlo škodiť, musí vyhlásiť mobilizáciu. Takýmto spôsobom maskuje svoju bezmocnosť. Celkom iný je postoj spravodlivého (v. 12). Neskrýva sa do davu za komplicov, ale spolieha sa na nádej, že „spravodlivosť je nesmrteľná“ (1,15).
Argumentácia bezbožných, ktorí podrobujú spravodlivého skúške, obsahuje jednu zdanlivo veľmi peknú myšlienku – Boh sa zastane svojho syna a vyslobodí ho z rúk protivníkov (v. 18). Pre spravodlivého je to úprimné vyznanie viery v Božiu pomoc, ale v ústach bezbožníkov sa mení na ironickú poznámku. Komu nie je nič sväté, ľahko upadne do cynizmu. V optike zla je také jednoduché zosmiešniť synovský nárok spravodlivého aj Božiu otcovskú starostlivosť.
Intuícia starozákonnej Knihy múdrosti o slabosti zloby jasne zažiari v Novom zákone. Zlo je premožené Ježišom Kristom, hoci ešte dokáže v smrteľných kŕčoch „kopnúť“. Kniha Múdrosti o nesmrteľnosti hovorí a Kristus ju prináša. On sám chce byť zároveň odpoveďou na nevyslovenú otázku, prečo „Ábel zomiera“. Nespravodlivo odsúdený a ukrižovaný Boží Syn zobral na seba údel všetkých Ábelov od začiatku dejín. Nenechajme sa stiahnuť pohľadom zla a osvojujme si perspektívu zmŕtvychvstania.
Prajem všetkým požehnanú nedeľu.
Foto: Yøe Kovalík.
Literatúra: WINSTON, D., The Wisdom of Solomon (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XLIII.
