Ježiš povedal učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.‘ A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: ‚Čo tu nečinne stojíte celý deň?‘ Vraveli mu: ‚Nik nás nenajal.‘ Povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice!‘ Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!‘ Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.‘ Ale on jednému z nich odpovedal: ‚Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?‘ Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“
(Mt 20, 1 – 16)
Dnešné evanjelium sústreďuje pozornosť na dohodu. Dohoda, ktorá je medzi hospodárom a robotníkmi pracujúcimi vo vinici. S každým z týchto pracovníkov sa hospodár dohodol na odmene. Prichádza k robotníkom v rôznom čase a pozýva ich pracovať v jeho vinici. Pokiaľ robotník poznal iba výšku svojej odmeny, bol spokojný a vykonával si svoju prácu. V momente, keď sa dozvedel, že hospodár sa dohodol na rovnakej odmene aj s ďalšími robotníkmi, začínajú byť robotníci nespokojní. Čo vyvoláva túto nespokojnosť? Veď s každým sa dohodol hospodár osobne. Nikoho nenútil pracovať v jeho vinici a s odmenou robotník súhlasil. Ako často my sa dohodneme s ľuďmi na podmienkach a potom zmeníme svoj názor? Ak sa dohodnem bez nátlaku na výške mzdy, na pracovných podmienkach, na pracovnom čase a ďalších skutočnostiach, prečo sa potom správame tak, ako robotníci z dnešného podobenstva? Veď ak sa zmenia okolnosti, nastane nová situácia a podobne, nič nám nebráni v tom, aby sme sa o tom otvorene porozprávali s uvedením konkrétnych faktov. Hospodár v tomto evanjeliu konal na základe pravidla: „Výhra – výhra alebo žiadna dohoda“. Toto pravidlo hovorí o tom, že výhra musí byť na obidvoch stranách. Na strane hospodára a aj na strane robotníka. Hospodár bude mať v tomto prípade vykonané práce vo vinici a robotník za svoju prácu dostane spravodlivú odmenu. Všetci získavajú, nikto neprehráva. „Akákoľvek iná dohoda než výhra – výhra nie je v prostredí vzťahov vzájomnosti dobrou dohodou – môže byť pre zúčastnené strany prijateľná, ale z dlhodobého hľadiska negatívne ovplyvní ich vzájomné vzťahy. Cenou, ktorú zaplatíme, musíme preto starostlivo zvážiť. Pokiaľ nemôžeme dosiahnuť dohodu typu výhra – výhra, je často lepšie nedohodnúť sa. Prístup výhra – výhra alebo žiadne dohoda prináša obrovskú emocionálnu slobodu. Ak sa všetci členovia rodiny nedohodnú na filme, na ktorý by sa chceli večer pozerať, je možné robiť niečo iného (t.j. nedohodnúť sa, pokiaľ ide o film). To je oveľa lepšie riešenie, ako keby niektorí členovia rodiny strávili príjemný večer na úkor ostatných.“ (Stephen R. Covey – 7 návyku skutečně efektivních lidí. Zásady osobního rozvoje, ktoré změní váš život). Hospodár toto pravidlo uskutočnil. Dohodol sa s každým na odmene aj na podmienkach rovnako. Túto dohodu nemuseli prijať ďalší robotníci, ak by nechceli. Nikomu z nich nekrivdil a každému z nich dal to, čo mu podľa dohody patrilo. „Zlaté pravidlo ľudského správania „Čo sám nechceš, aby ľudia robili tebe, nerob ani ty im“ máme uložené hlboko vo svojej pamäti; ostáva jediné – tiež takto žiť.“ (Edwin Markham) V každej oblasti nášho života sa začnime rozhodovať podľa tohto pravidla a veci vnímajme aj v tomto kontexte. Plňme si svoje dohody. Ak nejaká nie je výhodná, je vhodné ju prehodnotiť a konzultovať s tým, s ktorým sme sa dohodli skôr ako začneme šomrať.
© Jaroslava Kmecová, 18. 09. 2014
