Toto hovorí všemohúci Pán: „Beda tým, čo bezstarostne žijú na Sione, a tým, čo sa cítia bezpeční na vrchu Samárie. Tým, čo spávajú na posteliach zo slonoviny, leňošia na pohovkách, jedávajú baránky zo stáda a vykŕmené teľatá zo stajne; vyspevujú si za zvuku harfy, vymýšľajú si hudobné nástroje ako Dávid; pijú víno zo širokých čiaš, natierajú sa najlepším olejom, ale nad skazou Jozefa sa netrápia. Preto teraz pôjdu na čele vyhnancov do zajatia a prestane hulákanie povaľačov.“
(Am 6, 1ab. 4-7)
Prorok Amos pochádza z južného, Júdskeho kráľovstva, od Betlehema, ale svoje prorocké poslanie vykonáva v severnom, Izraelskom kráľovstve. Napriek tomu sa v úvode dnešného čítania obracia nie len na Samáriu (centrum severu), ale aj na Sion. Vyslovuje „beda“, citoslovce hrozby, ktoré je charakteristické pre prorocké spisy. Proroci často vystupujú proti falošnému kľudu, a to je aj náš prípad (bezstarostne si žijú, cítia sa bezpeční). Máme tu detailný opis luxusného života naplneného hostinami, hudbou a pijatikou. Kto by netúžil po bezstarostnom a bezpečnom živote? Kto by popieral, že k životu patria aj chvíle zábavy a uvoľnenia? Dôvod, pre ktorý prichádza prorocké „beda“, je jedno maličké „ale“. Ale nad skazou Jozefa sa netrápia… V čom spočívala táto skaza? Nezachováva sa právo a spravodlivosť (5,24), vytráca sa solidarita (5,11), koná sa modloslužba (5,5). Vtedajšiu spoločnosť môžeme prirovnať k jablku, ktoré je navonok krásne, ale zvnútra plné hniloby. Podobnosť so súčasnosťou sa nájde veľmi ľahko. Pohne nás Amos k zostúpeniu z našich „Sionov a vrchov Samárie?“
© Jozef Kohut, 28.9.2013
