„Sýty hladnému neverí“, je typická veta, ktorú v našej krajine poznáme. Takisto je to aj v dnešnom evanjeliu. Bohatý človek neveril Lazárovi, že sa tak trápi a že si za svoje trápenie sám nemôže. Nevnímal ani ľudí vo svojom okolí, ktorí sa snažili poukázať aj na iný uhol pohľadu ako ten, na ktorom bohatý človek staval. Pozrime sa na svoje vlastné konanie. Koľkokrát človek odmieta hľadať pravdu a je spokojný s tým, čo dosiahol. Je rád, že chvíľu nemusí pracovať na sebe, nemusí sa zdokonaľovať a chce si oddýchnuť od pestovania cností až do takej miery, že z niekoľko dňového oddychu sa stane niekoľkoročný oddych. Zrazu zisťuje, že situácia je alarmujúca a niektoré vážne veci sú nezvratné. Čoho sa to napríklad týka? Týka sa to napríklad využívania zliav. Keď človek má status študenta, využíva zľavy, ktoré mu právom patria. Avšak keď ukončí vzdelávanie a stratí tento status študenta, tak predmetné zľavy chce. Lebo je to super platiť menej. Avšak zrazu si povie: vybavím si to ešte cez prázdniny, alebo ešte pokiaľ som nezamestnaný. Uplynú roky a on si uvedomí, že už niekoľko rokov pracuje a zľavy stále využíva, lebo si to vie vybaviť. To je pohodlná cesta, lebo menej platím a využívam toho viac. Ale som ešte stále v pravde? Môžem iných kritizovať za ich chyby a nekalé správanie, keď sám hľadám ľahšie cestičky a chodníčky? Bohatý človek tiež radšej pozeral na to dobré. Bolo to pre neho príjemné a nemusel vynakladať veľa úsilia. Nechcel počuť nič o utrpení. Nechcel trpieť. Boh mu to nevyčítal, bolo to jeho slobodné rozhodnutie, ktoré plne rešpektoval. Avšak niekedy si neuvedomujeme, že cesta späť nie je, už musíme znášať dôsledky. Skúsme si spraviť zrkadlo nášho konania. Vypočuť si našich kritikov a zvážiť naše konanie s dôrazom na dôsledky.
© Jaroslava Kmecová, 25. 09. 2016
