Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru! Už od detstva sme vychovávaní ako kresťania vo viere v Boha. Naša viera prechádza určitými etapami. Ako deti veríme v Boha ako niekoho, kto sedí niekde hore v obláčikoch v bielom rúchu s dlhou bielou bradou. Všetko vidí a dáva na nás pozor. Postupne sa náš obraz o Bohu mení aj pod vplyvom toho, že začíname chodiť do kostola, čítame Písmo – zoznamujeme sa bližšie s Bohom a zisťujeme, že náš obraz z detstva nie je veľmi totožný s tým v Písme. Niekedy má však náš pohľad a predstava Boha trochu odlišný obraz, aký by mal byť.
Niekto nazerá na Boha ako na policajta, ktorý dáva pozor a pri akomkoľvek priestupku karhá a trestá – rozdáva pokuty. Tento pohľad môže pretrvávať aj z detstva, kedy sa v človeku formuje morálka. Pri nejakom prestúpení zákazu máme výčitky svedomia, preto si aj možno myslíme, že ak sa previníme voči Bohu, bude nasledovať trest – veď všetko vidí a máme tendenciu ho pod ťarchou ťaživých myšlienok odprosiť, niekedy aj ako so správnym policajtom vyjednávať.
Niekto pozerá na Boha ako na obchodníka, od ktorého si chceme niečo kúpiť a zaplatiť modlitbou alebo sv. omšou. Ja som bol v kostole v nedeľu, tak preto by som chcel od teba, Bože … Princíp niečo za niečo.
Zamyslime sa nad tým, ako my nazeráme na Boha. Veriť znamená prijať za pravdu niečo, o čom ešte nemáme skúsenosť. Toto je niekedy v dnešnom empirickom svete ťažké. Prosme teda o väčšiu a silnejšiu vieru, aby aj nám raz Ježiš povedal, podobne ako apoštolovi Tomášovi po vzkriesení: „Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili“
Mgr. Peter Chomjak
