Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.
Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne.
Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: ‚K môjmu synovi budú mať úctu.‘
Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: ‚To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!‘ Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili.
Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“ Odpovedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“
Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme: ‚Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná.‘? Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.“
(Mt 21, 33 – 43)
Úcta človeka k človeku často v biznise chýba. Môžeme sa zamýšľať nad tým, čím to je. Je to človekom. Každý človek rozhoduje o tom, akým smerom sa budú rokovania, práca, zamestnanie, dohody, zmluvy uberať. Aj v dnešnom evanjeliu si hospodár myslel, že jeho robotníci budú mať úctu k jeho synovi. Bol presvedčený o tom, že predsa takto sa človek nemôže správať. A mýlil sa. Pre hospodára to bol šok. Nepočítal s tým, že by pracovníci, ktorým postavil vinicu a dal im prácu, by sa mohli takto zachovať. Koľko ľudí má dnes zlé skúsenosti s rokovaniami. Dôsledkom týchto zlých skúseností je napätie, ktoré neprináša rozvoj pre človeka. Skúsme sa zamyslieť nad tým, ako sa nám darí v čase, keď iným žičíme, prichádzame do práce s úsmevom a aj na zlé veci sa dokážeme pozrieť z pozitívneho pohľadu. Vnímame to nielen my sami, ale našim správaním ovplyvňujeme do značnej miery aj iných. Tak aj títo vinohradníci, nechali sa ovplyvniť do takej miery, že neváhali zabiť syna hospodára. V práci a pri rokovaniach viac si všímajme naše správanie a aj správanie druhých do tej miery, aby sme zistili, čo bráni nášmu rozvoju aj rozvoju iných. Radosť a veselosť z úspechov iných aj nás pobáda k tomu, aby sme sa viac rozvíjali, budovali, posúvali sa dopredu. Všetko to vyplýva z nášho postoja a správania. Tak ako vinohradníci vyjadrili svoj postoj, tak aj my vo všetkom vyjadrujeme svoj postoj. Niekedy človek chce čo najlepšie, ale nakoniec to nevyjde dobre. V dnešnom evanjeliu najväčší dôraz Ježiš kladie na to, že stavitelia síce zavrhli kameň, no ten sa stal základným kameňom. Boh dokáže aj tie najťažšie a najkomplikovanejšie situácie premeniť na pozitívne veci smerujúce k rozvoju človeka, firmy, biznisu. Práve úcta človeka k človeku nám pomáha cvičiť sa v pokore pred Bohom. Lebo všetko čo máme, máme z jeho štedrosti a darov. To je dôvod, aby sme sa aj my tak štedro a s úctou správali jeden k druhému.
© Jaroslava Kmecová, 04. 10. 2014
