(8) Prišiel Amalek a v Rafidim bojoval s Izraelom. (9) Mojžiš povedal Jozuemu: „Vyber nám mužov a choď, bojuj s Amalekom. Ja budem zajtra stáť na temene pahorku s Božou palicou v ruke.“ (10) Jozue urobil, ako mu povedal Mojžiš, a bojoval s Amalekom. Mojžiš, Áron a Hur vystúpili na vrchol pahorku. (11) Kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael, ale keď ich spustil, víťazil Amalek. (12) Lenže Mojžišovi ruky oťaželi. Vzali teda kameň, podložili mu ho a sadol si naň. Áron s Hurom mu z oboch strán ruky podopierali, a tak mu ruky neochabli až do západu slnka. (13) Jozue porazil Amaleka a jeho ľud ostrím meča.
(Ex 17,8–13)
Izrael už prešiel cez more z Egypta, ale ešte nie je v cieli. Vyšiel zo stavu otroctva, ale ešte nenadobudol slobodu. Môžeme povedať, že je v akomsi „medzistave“ na ceste medzi Egyptom a krajinou, ktorú im sľúbil Boh. Faraónovi bojovníci sú mŕtvi (Ex 14,28.30), no objavuje sa nové nebezpečenstvo zo strany tajomných Amalekitov (v. 8), ktorí sa už raz spomínali v Knihe Genezis (Gn 36,12.16). Porážka Egypťanov bola úplne v Božej réžii. Izraeliti mali len jedinú úlohu; s dôverou v Boha a s odvahou prejsť stredom mora. Amalek je porazený iným spôsobom; je tu iniciatíva rôznych členov spoločenstva, z ktorých každý zohráva špecifickú úlohu. Mojžiš, Jozue, Áron, Hur a bojovníci tvoria časti mozaiky úspešného obranného boja.
Zaujímavé je slovíčko „zajtra“, ktoré vyslovuje v úvode svojej reči Mojžiš (v. 9). V „spolkovom“ preklade Písma sa tento časový údaj vôbec nenachádza, ale nedeľný lekcionár ho správne zachováva. Hebrejské (masoretské) znenie Písma a Hieronymov latinský preklad ho spájajú s tým, čo nasleduje, teda že Mojžiš bude stáť zajtra na temene pahorku. Grécke znenie Septuaginty, palestínske targumy a sýrska Biblia ho pripájajú k predchádzajúcim slovám: bojuj s Amalekom zajtra. V obidvoch prípadoch vnímame akýsi odklad – či už priameho boja s nepriateľmi alebo Mojžišovho státia na vrchu. Môžeme sa pýtať, aký význam má toto odloženie. Biblický text na danú otázku nedáva odpoveď, čím vytvára priestor na našu úvahu.
Sú situácie, v ktorých si povieme, že už včera bolo neskoro. Často sme pod tlakom okolností a dostávame sa do stresu. Sme vyľakaní a to nás ešte viac zväzuje. Určite aj Izraelitom nahnal strach pohľad na útočiacich Amalekitov a začali panikáriť. Vtedy Mojžiš prekvapivo povedal: „zajtra“ – nie dnes. Ešte nedozrel čas. Aj tu sa vyžadovala viera. Niektoré záležitosti nestrpia odklad, ale sú aj také, pri ktorých je drobný odklad užitočný. Namiesto chaotického pobehovania preľaknutých ľudí, získal Jozue čas, aby zhromaždil vybraných mužov a tiahol s nimi do boja (v. 9). Hoci Boh v našom úryvku priamo nevystupuje, Mojžiš týmto odložením opakuje Boží prístup. Boh v Egypte niekoľkokrát povie: Zajtra predstúp… (Ex 8,16); Zajtra to Pán urobí… (Ex 9,5); Zajtra zošlem veľký ľadovec (Ex 9,16).
Ježiš – nový Mojžiš – nám tiež v niektorých okolnostiach hovorí: „zajtra“. Tým nám dáva nádej a učí nás s dôverou vložiť do jeho rúk všetko, s čím si nevieme rady, čo nás desí a čo nezvládame. Ďakujme za dar nádeje a buďme svedkami tejto nádeje pre iných. Všetkým prajem požehnanú nedeľu.
Foto: sr. Noemi.
Staršie zamyslenie k aktuálnemu čítaniu nájdete v archíve našej stránky.
