(1) Duch Pána, Boha, je nado mnou, pretože ma Pán pomazal: poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným, uzdraviť skrúšených srdcom, oznámiť zajatým slobodu, väzneným prepustenie, (2a) ohlásiť rok milosti Pána. (10) Radosťou jasám v Pánovi, duša mi plesá v mojom Bohu, pretože ma zaodial rúchom spásy, zahalil ma plášťom spravodlivosti ako ženícha zdobeného vencom, ako nevestu okrášlenú šperkami. (11) Lebo ako zem vydá rastliny a ako záhrada dá vyklíčiť semenu, tak Pán, Boh, dá vyklíčiť spravodlivosti a chvále pred všetkými národmi.
Iz 61,1–2a.10–11
Prvé dva verše dnešného čítania z proroka Izaiáša (vv. 1–2) sa nám spájajú s Ježišovou programovou kázňou, ktorú predniesol v Nazaretskej synagóge na začiatku svojho verejného účinkovania (Lk 4,16–30). Ale ešte skôr než ich Ježiš v danú sobotu vztiahol na seba, žili tieto slová niekoľko storočí vlastný príbeh ako súčasť Svätých písem Izraela.
Hneď v úvode sa nám predstavuje niekto, kto je nositeľom Božieho ducha. S témou Pánovho ducha sme sa v Izaiášovi už stretli v 11. kapitole. Píše sa v nej o ratolesti z kmeňa Jesseho (11,1); o budúcom kráľovi, odlišnom od predošlých panovníkov, ktorí priviedli krajinu do nešťastia. Tento nový kráľ bude oplývať Božím duchom: duchom múdrosti, rozumu, rady, sily, poznania a bázne Božej (11,2). Úryvok zreteľne ukázal, že nádej na obnovu Izraela existuje a má svoj prameň v kategóriách Božieho ducha.
V našom čítaní nevystupuje kráľ, ale skôr kuriér/messenger s poverením hlásať radostnú zvesť, oznámiť slobodu a ohlásiť rok milosti. Nedisponuje ekonomickou mocou, ani nevedie armádu. Jeho hlavnou výbavou je slovo. Je zaujímavé, že Pán Boh si vybral práve takúto cestu slova. Nový zákon jej neskôr dá priliehavý názov – bláznovstvo ohlasovania (1Kor 1,21). To, čo vyslovíme alebo napíšeme, má v sebe silu. Aj v súčasnosti vidíme, aké dôležité je kultivovať, skultúrňovať, čo vychádza z našich úst a klávesníc. Vtedy sa staneme kuriérmi radosti.
Božie slovo prináša posolstvo o radosti, uzdravení a slobode (v. 1). Prorok Izaiáš k týmto kladným skutočnostiam pridáva jedným dychom ešte ďalšiu – rok milosti Pána (v. 2a). Je to odkaz na jubilejný rok, ktorý sa mal opakovať každých päťdesiat rokov. Mal to byť čas obnovenia Božieho poriadku, odpustenia dlhov, prepustenia otrokov, návratu domov (Heller, 259–260). Rok milosti je spojený s dňom pomsty (v. 2b). Nedeľný lekcionár tieto slová vynecháva, čo je škoda, pretože sa stráca dôležitá myšlienka; Božia priazeň trvá v biblickom ponímaní 365-krát dlhšie ako trestanie zla.
Záverečné verše našej perikopy (vv. 10–11) aj celej 61. kapitoly obsahujú pieseň vďaky za záchranu, ktorú spieva Jeruzalem (Blenkinsopp, 231). Mesto vystupujúce ako matka svojich obyvateľov sa teší z rúcha spásy a plášťa spravodlivosti (v. 10), ktorý dostáva od Boha. Metafora obliekania naznačuje zmenu stavu; babylonské zajatie bolo spojené s vyzlečením ako znakom pokorenia. Nový odev symbolizuje navrátenú česť a obnovu po skončení exilu (Berges, 64).
Vráťme sa opäť k Ježišovej kázni v Nazarete. Ježiš ju začína vyhlásením, že Izaiášove slová sa splnili (Lk 4,21). Rok milosti Pána, jubilejný rok, už nie je len avizovaný. On je tu a stále trvá. Je na nás, aby sme ho žili a prijímali od Pána radosť, uzdravenie a slobodu. Všetkým čitateľkám a čitateľom vyprosujem požehnanú 3. adventnú nedeľu.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Duch nášho Pána
Literatúra:
BERGES, U., Jesaja 49–54 (Herders Theologischer Kommentar zum Alten Testament; Freiburg; Basel; Wien 2015).
BLENKINSOPP, J., Isaiah 56–66 (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) 19B.
HELLER, J., Stezka ve skalách (Praha 2006).
